40.••*

11.5K 616 73
                                    

Ešte pred tým ako začnete čítať vás chcem upozorniť, že časť je 13+.. Takže ak takéto časti nemáte rady a hnusia sa vám nenútim vás čítať to 😉 - Natalliee

No ak práve naopak vám takéto časti nevadia prajem príjemné čítanie 😁
➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕

Hneď ako som sa dostala z únavných nákupov domov zamierila som rovno do mojej izby. Nohou som zabuchla dvere a tašky, ktoré som držala v rukách som s povzdychom položila na posteľ.

S úsmevom som sa chrbtom hodila na posteľ a vydýchla všetok vzduch, ako by som chcel zahnať všetku únavu, ktorú som pociťovala.

Chvíľu som zostala len tak ležať na perinách, no neskôr som si povedala, že si z tašiek povybaľujem všetko oblečenie, ktoré som si dobrovoľne nasilu kúpila.

⚫️

Keď som už mala všetky tašky povybaľované a z vecí poodstrihávané nepríjemné visačky zastavila som sa pri jednej menšej taštičke. Vôbec som netušila čo v nej môže byť, keďže som si absolútne nespomínala, že by som si bola kupovala niečo v obchode s podobným názvom.

Celá taštička bola papierová, čiernej farby a malá. Okolo názvu boli ornamenty kvetov v červenej farbe. Vyzerala naozaj zaujímavo a pútavo.

Bola som až príliš zvedavá na to čo je vo vnútri, aby som sa zaoberala jej výzorom. Ruku som opatrne vložila do vnútra tašky, ako by som sa bála čo tam nájdem.

Na bruškách prstov som ucítila niečo čo mi pripomínalo látku čipky, no nebola som si tým úplne istá. Moje obočie sa okamžite skrčilo a moje prsty nečakali ani minútu a látku z tašky vytiahli.

Hneď ako som sa na vec v mojich prstoch pozrela, neverila som vlastným očiam. V rukách som držala čipkované spodné prádlo v bordovej farbe. Moje obočie okamžite vystrelilo do hora.

Nohavičky som položila na posteľ a znova rukou vošla do tašky a vytiahla ďalšiu vec, ktorá v nej bola. Tento raz to bola podprsenka.

Týmto nálezom som bola mimoriadne prekvapená. Nič také som si nekupovala a nemám ani najmenšie tušenie odkiaľ sa to mohlo zobrať.

Snažila som sa pár minút spomenúť si či sme s Laurov predsa len neboli v podobnom obchode, no nech som sa snažila akokoľvek na nič podobné som si nemohla spomenúť.

No neskôr ma napadlo, že celý tento nákup mohlo byť Laurin nápad, keď mi hovorila, že potrebuje ísť do "papiernictva". Nebola som si touto myšlienkou sto percentne istá, no niečo mi hovorilo, že to musela byť určite ona, pretože nik iný to byť pochopiteľne nemohol.

Povedala som si, že sa jej na to opýtam neskôr.

Zatiaľ čo som ešte chvíľu obzerala spodné prádlo, ktoré musím uznať bolo vážne vkusné, sa po celej izbe rozľahol zvuk môjho vyzváňania na telefóne. Jemne mnou myklo, no keď som sa spamätala rýchlo som sa postavila a telefón z koženej kabelky, ktorá ležala na stoličke vybrala. Hovor som bez toho aby som sa pozrela na meno volajúceho prijala.

"Áno?" ozvala som sa.

"Ehm.. Ella?" opýtal sa hlas na druhej strane a ja som hneď vedela, že patrí Alexovi.

"Áno Alex?" znova som sa opýtala.

"Si už doma?"

"Už dlhšiu dobu áno." povedala som s úsmevom.

"A nemohla by si prísť?" opýtal sa.

"Teraz?"

"No.. Ak by sa ti dalo, tak áno teraz."

Ella and AlexWo Geschichten leben. Entdecke jetzt