Ella and Alex

37.••

Alexov pohľad
"Alex!" slastne vykríkla a prehla sa v chrbtici. Videl som ako celé jej telo pohltil milostný kŕč. Ešte chvíľu som jej prechádzal po jej strede a tým som jej vrchol chcel ešte viac prehĺbiť. Chcel som aby na tento zážitok len tak nezabudla..

Neustále som si musel v hlave prehrávať dnešné poobedie. Nemohol som z hlavy vyhnať myšlienku na stonajúcu Ellu a jej slastné vzdychy, ktoré boli spôsobené len a len mnou a rozliehali sa celou izbou. Bola tak krásna.

Jej vlasy porozhadzované okolo jej hlavy. Jej pootvorené pery, z ktorých vychádzal, pre mňa ten nádherný zvuk.
Jej naružovelé líca, ktoré začínali pomaly celé horieť. Jej hruď, ktorá sa jej v pravidelnom rýchlom tempe nadvihovala. Bola tak nevinná, keď sa ma so strachom v očiach pýtala tichým hláskom čo to robím.

Z mojich úst vyšiel tichý ston.

Nemohol som si pomôcť, no len táto spomienka na ňu v mojich nohaviciach narobila dostatočne veľký problém. No nebol až tak veľký ako to bolo poobede, keď toto nebola len spomienka ale skutočnosť.

Už pri filme, keď som sa na ňu niekedy zapozeral, sa v mojej hlave začali tvoriť všemožné neslušné predstavy, spojené s ňou. A už vtedy sa mi začalo v nohaviciach robiť tesno, no snažil som sa to ignorovať, a tak isto som dúfal aby si Ella nič nevšimla.

No ku koncu filmu som sa už od nej nedokázal držať ďalej a stalo sa to čo sa stalo. No neľutujem moje činy, pretože inak by som nikdy Ellu nezbadal v jej najzraniteľnejšom stave, v ktorom bola ešte krajšia ako normálne.

Pomaly som sa posadil na posteli a mierne sa nadvihol, aby som si zo zadného vrecka mohol vybrať telefón.
Rozhodol som sa, že jej zavolám. Mal som nejakú zvláštnu potrebu počuť jej hlas.

Odblokoval som obrazovku telefónu a ťukol na ikonu zobrazujúcu kontakty. Medzi mnohými číslami, pri ktorých som niekedy netušil na čo ich mám v telefóne uložené, som konečne natrafil na to správne.

Klikol som naň a telefón si priložil k uchu. Zhlboka som sa nadýchol. V telefóne sa ozvalo prvé pípanie, druhé, tretie, štvrté a nakoniec piate, pri ktorom som to zložil. Nevedel som prečo mi nezdvíha.

Po väčšine, čo som jej volal, keď som niečo potreboval od Matiasa, no on mi to ako to má vo zvyku nezdvíhal, tak mi to vždy zdvihla už po druhom vyzváňaní.

Malý hlások v mojej hlave mi vravel, že si možno len nechala telefón v izbe a odišla na dolné poschodie. No bol tu ešte jeden hlások, ktorý mi našepkával, že ma Ella jednoducho ignoruje.

Nevedel som čo si mám o tom myslieť, no nechcel som vyrábať zbytočné scény kvôli tomu, že mi nezdvihla telefón.

Znova som si ľahol na chrbát a prsty si na bruchu preplietol. Oči som skryl pod očnými viečkami a opäť sa ponoril do ríše predstáv a spomienok, ktoré mi začali víriť hlavou.

⚫️⚫️
S nakrčeným obočím som sa začal prebúdzať a opäť sa dostávať do reality.
Rukami som si prešiel po tvári a zastavil sa na rozospatých očiach. Párkrát som si po nich prešiel. Rýchlo som začal klipkať viečkami, a tak som skúšal napraviť môj rozmazaný zrak na normálny.

S námahou som sa posadil a hlavu otočil na bok smerom ku nočnému stolíku. Pomaly som sa k nemu nahol a prstom stlačil odomykacie koliesko na mobile. Ihneď ma oslepil jas obrazovky. Z menším problémom som konečne zaostril na číslice.