Ella and Alex

20.••

Alexov pohľad
Bože Alex ty si taký debil! Rukou som si udieral do hlavy. "Totálny idiot." práve teraz som si vyčítal všetko, čo som jej povedal. Ako som mohol vôbec niečo také vypustiť z úst?

Sám dobre viem, že na to všetko čo sa včera stalo nedokážem, a ani nechcem zabudnúť. A tak isto sa nedokážem správať ako by sa nič nedialo.

Bože, keď si pomyslím na to ako sladko chutili jej pery, a ako jemne mi vzdychla do pier... Nemôžem si pomôcť ale moje telo hneď pohltí pocit vzrušenia.

Neviem si vysvetliť čo so mnou to dievča robí. No to čo ku nej cítim je každým dňom silnejšie a silnejšie. Ešte nikdy som ku nikomu nič také necítil a mám z toho strach. Bojím sa, že by som jej mohol ublížiť práve tým, že som to ešte nikdy nezažil. A ona je tá posledná, ktorej by som chcel ublížiť.

Prešiel som ku posteli kde som sa posadil. Prsty som si zaboril do vlasou a silno za ne zaťahal. Nemal som ani najmenšie tušenie čo by som mal práve v tejto chvíli urobiť.

Mal by som ísť za ňou a vyvrátiť jej všetko čo som povedal? Nie to by nefungovalo, po tom všetkom sa so mnou už nebude chcieť baviť. A má na to právo.

Alex ty si naozaj sprostý. Nemal si tu len tak stáť ale hneď utekať za ňou.. Ozval sa môj vnútorný hlas. Pre tento raz mal pravdu. Nemal som len tak nemo stáť a hľadieť na dvere, z ktorých vybehla.

Mal som sa rozbehnúť a ísť za ňou, zastaviť ju. Mal som jej povedať, že všetko čo som povedal som povedal len preto aby som ju chránil.

No nepochopila by to. Ani ja by som to na jej mieste nepochopil. Asi je aj lepšie, že som za ňou nešiel. Prosím?! Alex počúvaš sa čo hovoríš?! Nemôžeš to nechať len tak. Musíš sa s ňou porozprávať. Musíš jej to všetko vysvetliť.. Ak ju teda nechceš stratiť.

K#rva! Jasné, že ju nechcem stratiť. Ella je to najlepšie, čo ma mohlo v živote stretnúť. No podľa toho čo tu vravíš, by som si nebol až taký istý..

Štvalo ma, že vo všetkom čo mi môj vnútorný hlas povedal mal pravdu. Asi by som sa s ňou predsa len mal porozprávať. No nie som na to ešte pripravený.

Tak zle ako som sa cítil keď som videl ako sa jej oči začínajú plniť slzami, som sa ešte nikdy necítil. Vedel som, že sa ich predo mnou snažila zakryť, no neúspešne. Vtedy som mal chuť pristúpiť ku nej a vtiahnuť ju do objatia.

Vdychovať jej vôňu, ktorá by mi opantala zmysli a bruškami prstov prechádzať po jej vlasoch, ktoré sú na dotyk tak jemné.

Ale nespravil som to. Moje telo z ničoho nič skamenelo, a ja som sa nedokázal ani pohnúť...

Lakte som si položil na kolená a tvár si vložil do dlaní. Z utápania sa vo vlastnej zúfalosti ma vyrušil zvuk, ktorý oznamoval prichádzajúci hovor.

S povzdychom som sa natiahol na nočný stolík po telefón. Pozrel som sa na obrazovku, na ktorej svietilo Matiasovo meno.

Teraz som vážne nemal chuť sa s ním baviť. Vlastne som nemal chuť baviť sa s nikým, až na jednu výnimku. No u nej som si to posral.

Privrel som viečka a zhlboka sa nadýchol ešte pred tým než som hovor prijal.

"No, že si to aj zodvihol." ozvalo sa z druhej strany telefónu.