Ella and Alex

41.••

Sedela som pri stole a nervózne si podupkávala nohou. Bola som čím ďalej tým nervóznejšia. Mala som strach z toho čo sa bude diať keď s Alexom dorazíme do školy. Boli tu len dve možnosti ako to mohlo dopadnúť, no prijala by som možnosť kedy by si nás nikto nevšímal a naďalej sa venoval svojim veciam.

Srdce mi bilo ako splašené a aj keď som sa seba viac snažila nepodarilo sa mi ho skľudniť. Cítila som ako sa celé moje telo trasie od toľkej nervozity, ktorá mi kolovala v žilách.

Snažila som sa z hlboka dýchať a tak sa aspoň trošku upokojiť, no nástenné hodiny, ktoré vydávali tikajúci zvuk čím mi oznamovali ubiehajúci čas mi v tom vôbec nepomáhali.

"Ahoj Ella." zrazu sa ozvalo za mojim chrbtom a ja som od menšieho šoku nadskočila.

Otočila som sa na rozospatého Matiasa, ktorý stál pri linke a do pohára si napúšťal vodu.

"Vstala si nejako pri skoro." skonštatoval a pokrčením obočia sa mu na čele vytvorila malá vráska.

"Ahoj..Nemohla som už spať a tak som sa rozhodla, že vstanem skôr a tak budem mať aspoň viac času na prípravu." povedala som a venovala mu nervózny úsmev.

Matias len chápavo prikývol a naďalej sa venoval poháru vody.

Z ničoho nič sa pri dverách ozval zvuk zvončeka. S Matiasom sme sa na seba na raz pozreli.

"Pôjdem otvoriť." povedala som, keď som videla, že sa Matias chystá niečo povedať.

Postavila som sa prešla do chodby ku dverám, ktoré som pomaly otvorila. Okamžite ma ovial chladný Októbrový vzduch a mojim telom prešla vlna zimomraviek. Svoj pohľad som premiestila na usmievajúcu sa osobu predo mnou a z môjho tela akoby opadol všetok stres a nervozita.

"Aho-" nestihol dokončiť, pretože som ho prerušila vrhnutím sa mu okolo krku. Práve teraz som potrebovala objatie. Jeho objatie.

Hlavu som si zaborila do záhybu na jeho krku a začala vdychovať jeho vôňu, ktorá hneď naplnila moje čuchové bunky.

Cítila som ako Alex omotal svoje ruky okolo môjho tela a silnejšie si ma natisol ku sebe, čo som s radosťou uvítala.

Po chvíli objímania sa sme sa od seba konečne odtiahli. Alex sa zahľadel do mojich očí a rukou mi prešiel po líci.

"Deje sa niečo?" starostlivo sa ma opýtal a jemne pokrčil obočie.

"Nič.. Všetko... Všetko je v poriadku." odpovedala som nie až tak dôvery hodným hlasom a usmiala sa na neho.

"Poď ďalej určite ti už musí byť zima." povedala som keď som si všimla, že ešte stále stojí pre dverami.

Alex vstúpil do vnútra a opäť sa otočil na mňa.

"Vidím, že niečo nie je v poriadku.. Mňa neoklameš Ella."

Povzdychla som si a pohľad sklopila do dola. "Len..len začínam mať menšie obavy..nič to nie je." odpovedala som.

"Obavy z čoho?" palcom a ukazovákom mi chytil bradu a vydvihol do hora.

"Obavy...obavy z toho, keď prídeme do školy medzi ľudí ako..pár..." odpovedala som tichším hlasom. Sama som nechápala prečo som z toho mala taký strach.