Ella and Alex

14.••

'Pííp'Pííp' zobudil ma zvuk môjho budíka. Rozlepila som oči a rýchlo sa natiahla po telefón aby som vypla ten nepríjemný zvuk, ktorý sa mi zarezával do uší. Keď sa mi ho podarilo utíšiť, znova som sa prevalila na chrbát a ponaťahovala si celé telo. Cítila som ako sa mi napravujú stavce na chrbtici, čo vydávalo zvuk prasknutia.

Keď som si už ponaťahovala každý sval v mojom tele, posadila som sa a rukami si pretrela ospalé oči. Celú noc som skoro ani nespala, stále ma zožierala myšlienka na to ako sa teraz budeme s Erikom ku sebe správať. Budeme sa obchádzať? Vôbec netuším. Možno sa mi ospravedlní a povie, že to tak nemyslel. A možno to nechá tak a nebude si ma všímať.

Môj mozog potreboval viac kyslíku, čo spôsobilo, že sa mi začalo zívať. Zhodila som zo seba perinu a postavila sa. Na chodidlách som znova pocítila chlad. Prešla som ku dverám a zamierila do kúpeľne.

Stála som pred zrkadlom a pozerala sa na môj vzhľad. Presne ako každé ráno, vlasy postrapatené, pod očami fialové kruhy a na líci otlačok vankúša.

Pustila som si vlažnú vodu a opláchla si tvár. Vlasy som si zabudla stiahnuť gumičkou, čiže som ich mala po celej mokrej tvári.

Z pohárika som si vybrala kefku. Otvorila som pastu a trochu si z nej vytlačila.

Keď som bola už so všetkým hotová vyšla som z kúpeľne a vrátila sa do izby. Otvorila som dvere od šatníka a vstúpila. Rozmýšľala som čo si idem obliecť ako každé ráno.

Na koniec som sa rozhodla pre čierne úzke jeansy s rozpáraním na kolenách, sivé crop top tielko a jeansovú bundu. Bola som spokojná s mojim výberom dnešného oblečenia.

Vyšla som zo šatníka. Prešla som ku nočnému stolíku a zobrala si mobil. Odblokovala som obrazovku a skontrolovala čas 6:46. Dnes som bola prekvapivo vychystaná dosť rýchlo. Telefón som znova zablokovala a vložila do zadného vrecka jeansov.

Prešla som ku stoličke pri písacom stole, kde bol môj ruksak. Zo stola som si vzala všetky potrebné učebnice na dnešný deň a vložila ich do ruksaku. Zazipsovala som ho a spolu s ním zamierila znova do kúpeľne. Na pulte pri umývadle stála moja riasenka. Ruksak som položila vedľa moji nôh.

Na riasy som si naniesla primerané množstvo riasenky a položila ju na pult.
Skonrtolovala som očné viečka pre prípad čiernych odtlačkov od rias. A mohla som vyraziť na dolné poschodie.

Zišla som schody s ruksakom na pleci. Vošla som do kuchyne, kde už bol Matias a niečo ťukal do telefónu. "Dobré ráno." pozdravila som a tak upútala jeho pozornosť.

"Ahoj Ella." odzdravil ma. Z pleca som si zložila batoh a dala ho na stoličku. Šla som ku chladničke a otvorila ju. Pohľadom som skenovala celý jej obsah ale nič na čo by som mala chuť som nenašla. Nakoniec som si vybrala jahodový jogurt a chladničku som zatvorila. Zo šuplíka som vytiahla čajovú lyžičku a sadla si vedľa Matiasa.

Otvorila som si jogurt a začala jesť. Nemala som bohvie akú chuť do jedla, ale ak som chcela nabrať potrebnú energiu nič iné ako niečo zjesť mi nezostávalo. "Ako si sa vyspala?" zrazu sa ozval Matias.

"No v rámci možnosti dobre. A čo ty? Vyzeráš dosť nevyspato." odpovedala som a dojedala si svoj jogurt.

"Skoro celú noc som nespal." povedal a položil telefón na stôl. Rukami si pretrel celú tvár.

"Prečo?" opýtala som sa a zadívala som sa na neho. Začal sa priblblo usmievať.

"To je jedno." povedal a rukou naznačil aby som to neriešila. No ja som vedela, že v tom bude niečo viac.

"Je v tom dievča však?" po mojej tvári sa rozšíril široký úsmev. Na jeho lícach som videla menšiu červeň.

"Hej je." odpovedal.

"O môj bože! To je úžasné!" zvolala som a hneď mu skočila okolo krku. Silno som ho objímala.

"Dobre, dobre to by stačilo." povedal a jemne ma od seba odtisol.

"Ako sa volá?! A kde si ju spoznal?! Je pekná?!" začala som na neho chrliť kopec otázok.

"Hou, zadrž Ella, ty si sa nejako rozbehla." povedal a zasmial sa.

"Prepáč len nemôžem uveriť tomu, že si si konečne po tak dlhej dobe niekoho našiel." povedala som s úsmevom na perách.

"Nóó ono to nie je tak, že by sme spolu chodili." povedal a rukou sa poškrabal na hlave.

"A ako to potom je?" nechápavo som sa opýtala.

"Éhm.. No je to tak, že sa mi páči ale ona o tom nevie." prekvapene som sa na neho pozerala.

"Nepovedz mi, že sa jej hanbíš." povedala som, chvíľu nastalo ticho.

"Áno hanbím sa jej a čo? Aj tak by si so mnou nikdy nič nezačala." povedal a rozhodil rukami. Na jeho tvári sa usadil smutný výraz.

"Ale no ták Matias netáraj. Nemôžeš vedieť, či by si s tebou nič nezačala keď si ju ani nikde nepozval." povedala som a povzbudivo som sa na neho usmiala.

"Asi máš pravdu." pozrel sa mi do očí a jemne sa usmial.

"Jasné, že mám pravdu."

pohľad som premiestnila na nástenné hodiny a zostala mierne zaskočená. "Rozprávala by som sa s tebou aj dlhšie ale nestihneme školu." rýchlo som zo seba vysypala a zo stoličky vedľa brala môj ruksak.

"Do riti." zanadával Matias. Dobehla som ku vchodovým dverám a obula si moje čierne polovičné Conversy.

Matias tak isto pribehol s taškou na pleci a rýchlo si obul svoje Vansy. Obidvaja sme vybehli z dverí a utekali ku Matiasovmu autu.

V rýchlosti sme nasadli a vyrazili.

➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕➕
Ďalšia časť je na svete 😄 mal tam byť už školský deň a záležitosť s Erikom ale to by vyšlo na strašne veľa slov. A kto by už čítal takú dlhú časť? 😄 Tak som sa to rozhodla ukončiť ako idú do školy. Dúfam, že sa nehneváte 😓😕

Prepáčte za chyby ✌️
Vote a koment poteší 😄❤️

🔹Natalliee