Ella and Alex

24.••

"Ella?"

Privrela som viečka a z hlboka sa nadýchla. Neodpovedala som a Skrinku prudko zatvorila. Znova som pociťovala hnev, ktorý mi koloval po celom tele.

"My vás tu teda necháme." ozvala sa Laura vedľa mňa. Pozrela som sa na ňu a krútila hlavou. "Poď." potiahla Erika, ktorý si s Alexom vymieňal zamračené pohľady.

Keď už boli na konci chodby pozrela som sa na Alexa. "Čo chceš?!" vyštekla som. Videla som, že zostal mierne prekvapený.

"Potrebujem sa s tebou porozprávať." povedal.

"O čom?" znova som sa opýtala s nepríjemným hlasom.

"O tom.. O tom, čo som ti povedal." Neisto odpovedal.

Pokrútila som hlavou. Ako by nestačilo, že mi už raz ublížil. "No ja sa o tom už baviť nechcem.." povedala som a rýchlim krokom ho obišla.

"Ella! Počkaj!" vedela som, že za mnou uteká a tak som ešte pridala do kroku.

Vybehla som z budovy školy a chcela pokračovať, no zastavila ma Alexova ruka, ktorá bola obmotaná okolo môjho zápästia. Otočil ma tvárou ku sebe.

"Potrebujem ti to všetko vysvetliť." povedal a ja som sa ironicky zasmiala.

"Alex..všetko potrebné si mi už povedal v utorok, nemusíš mi už nič vysvetľovať." povedala som a pozerala sa mu do očí.

Svoju ruku som vytrhla z tej jeho a znova chcela odísť, no znova ma zastavil. Chytil ma za ruku a pritlačil ku stene. Ruksak mi zletel z pleca a padol vedľa mojich nôh. Ruky si položil po obidvoch stranách mojej hlavy a vpíjal sa do mojich očí.

Jeho činom som zostala šokovaná. "K#rva Ella musím ti to vysvetliť.. Nič nie je tak ako si to myslíš." povedal.

"No mňa tvoje reči nezaujímajú. Nepotrebujem aby si mi znova ubližoval.. Jednoducho ma nechaj tak a na to všetko čo sa stalo zabudneme.. Presne ako si chcel." odpovedala som. Cítila som, ako hladina hnevu ustupuje a mení sa na smútok.

"Nie! Nie Ella, k#rva nemôžem ťa nechať tak!..nechápeš, že to nejde?! Som na tebe zavislý..Každú chvíľu na teba musím myslieť, každú chvíľu musím myslieť na to, čo sa vtedy stalo!" povedal a ja som zalapala po dychu.

Pokrútila som hlavou. V očiach som cítila slzy. No nie šťastia ale smútku.
Z oka mi vypadla prvá, potom druhá až sa za ňou začali valiť ďalšie a ďalšie.

"Alex..prečo mi to robíš?" opýtala som sa tichým hlasom. "Prečo si stále musíš vymýšľať? Prečo máš stále potrebu hrať sa so mnou a mojimi citmi? Nájdi si niekoho iného..ja-ja už nevládzem.. Ničí ma to, ničí ma ako sa ku mne správaš.." povedala som a hľadela do jeho očí.

"Ella ja.. Nevymýšľam si, tento raz nie.. Všetko čo som ti povedal je pravda, nič iné len pravda... Nemôžem si nájsť nikoho iného! Nechcem nikoho iného. Jediné čo chcem si ty Ella. Potrebujem ťa. Potrebujem ťa ako kyslík, ktorý dýcham... Klamal som ti len raz, a to vtedy keď si bola u mňa.. Tie slová boli klamstvá." povedal a mne sa z očí znova pustili ďalšie slzy.

"Prosím prestaň.. Nehovor mi, že to boli klamstvá, na čo by si mi to inak hovoril ak by to nebola pravda?" opýtala som sa a znova pokrútila hlavou.

"Chcel som ťa chrániť." povedal a ja som sa na neho nechápavo pozrela.

"Chrániť? a pred čím? Pred čím si ma chcel chrániť až tak, že si mi ublížil?! Až tak, že si moje srdce rozbil na milión malých kúskov?!" nechápala som o čom to hovorí, nedávalo mi to žiadny zmysel.