✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

1) č.1/2 Únos

Monika fuňala ako po výdatnom behu. Vôbec nemala kondičku a v hlave preklínala každý jeden schod, ktorým sa musela vyštverať k dverám bytu na treťom poschodí. Bežne biele líčka mala teraz celé červené a ruky plné nákupných tašiek s jedlom, pre ktoré ju poslala spolubývajúca, aby mohla mať s priateľom súkromie.

Keďže dievčina odmietala vynaložiť ďalší pohyb, zohnúť sa a položiť nákup na zem, tak nemotorne vytiahla kľúče z riflí. Gaštanovohnedé vlasy jej akoby na protest padali do tváre kým odomkla. Následne, z posledných síl, ťukla nohou do dverí a vrútila sa dnu.

„Ahojte!" zvolala mierne zvýšeným hlasom, keď zhodila nákup na zem. Zatvorila vchodové dvere bytu a vyzliekla si čierny kabát, ktorý zavesila k ostatným.

Monika s kamarátkou Luciou si popri štúdiu v Prahe prenajímali malý dvojizbový byt. Obe pochádzali zo Slovenska a poznali sa už od strednej školy. Prvý rok štúdia na Univerzite Karlovej bývali spolu na internáte, ale keďže im nevyhovovali spolubývajúci na bunke, ďalší rok sa rozhodli presťahovať do bytu. Keď sa teda pred pár mesiacmi uvoľnil byt kúsok od metra Vyšehrad, neváhali. Byt bol dokonca i výrazne bližšie k ich školám. Síce mali iné obory, Monika chémiu a Lucia matematiku, obe ich fakulty sídlili neďaleko metra I.P.Pavlova.

Byt dievčat nebol veľký, ale mal všetko potrebné. V malej izbe s balkónom, oproti vchodovým dverám, sídlila Monika. Obývačku, naľavo od vchodu, si zase zabrala Lucia, u ktorej často prespával priateľ. Izby spojovala úzka chodbička tvaru L, ktorá viedla do kuchyne. Na dlhšej strane chodby boli ich izby a veľké zabudované skrine, na kratšej strane ležali tri malé miestnosti: kúpeľňa, záchod a práčovňa.

Po tom, čo si Monika vyzula tenisky a vyhrnula rukávy svojho krémového roláku, pristúpila k dverám spolubývajúcej.

„Dúfam, že ste oblečení a nič neprerušujem," usmiala sa škodoradostne, keď zaťukala na jej izbu. Chvíľu čakala na Luciine uštipačné komentáre, ale keď jej kamarátka neodpovedala, Monikin úsmev zmizol. Až vtedy si všimla, že dvere sú pootvorené a opatrne vstúpila. Srdce sa jej od strachu okamžite rozbúšilo – izba bola kompletne prevrátená hore nohami!

Konferenčný stolík pri rohovej sedačke, oproti dverám, mal rozbitý sklenený vrch. Poťahy na veľkej posteli, vedľa sedačky, boli rozhádzané a perie z jedného roztrhaného vankúšu pokrývalo celú miestnosť. V najvzdialenejšom rohu izby ležal prevrátený črepník Dracaeny a oproti, pri Luciinom stole, ležala rozlámaná stolička. Jediné, čo zostalo nedotknuté, bola knihovnička na pravej stene, odkiaľ akurát vypadlo pár kníh.

Monika sa so strachom rozhliadala po miestnosti. Keď spoza postele začula divné stonanie, obozretne pristúpila a na zemi uvidela priateľa svojej spolubývajúcej. Vysoký chudý mladý muž, ktorý sa živil ako programátor a od Lucie bol starší o osem rokov, ležal nehybne na zemi so zaschnutou krvou na hlave. Vzhľadom na okolitú spúšť vyzeral pomerne nedotknuto, až na jeho okuliare, ktoré ležali rozbité v zemine veľkej prevrátenej rastliny.

„Jaro? Čo sa tu stalo?" opýtala sa ho Monika zmätene, keď mu pomohla posadiť sa.

Muž s hnedými strapatými vlasmi si ťažko otvoril oči a rozostrene pozrel na dievčinu. „Cože? Moni? Au, moje hlava... Kde je Lucie?"

„To by som aj ja rada vedela. Čo sa tu sakra stalo?" a rozhliadla sa znovu po rozhádzanej izbe.

Jaro sa v tom momente akoby prebral a úplne panicky spustil: „Unesli ji! Dva chlapi přišli do bytu... snažil jsem se, ale..." Odmlčal sa.

„Luciu uniesli dvaja chlapi? Kto?! Prečo?! Musíme zavolať políciu a všetko..." no nedokončila vetu, lebo Jarova tvár sa zatemnila a venoval dievčine vražedný pohľad.