✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

17) č.6/7 Útek

Ren vtom pustil Moniku, ktorá padla na kolená. Hlava sa jej točila, ale cítila, že sa jej podarilo dať Tornovi znamenie. Lenže ten jediný moment nepozornosti stačil veštici, aby prekročila jej stenu z rastliny. Dievčina ju síce nemienila nechať ujsť tak ľahko a poručila burine, aby ju spútala. No v okamihu, keď sa jej vetvy dotkli pokožky veštice, preblesla Monikiným telom rovnaká elektrizujúca bolesť ako jej burinou – už ju nevedela zadržať.

Dievčina sa vytrhla zo svojej mysle, keď pocítila, ako ňou Ren trasie. „Čo robíš?" pozrel na ňu prísne a zároveň nechápavo.

„Snažila som sa zdržať vešticu, ale už je nám v pätách," odvetila ťažko vydýchnuc a Ren jej pomohol na nohy.

Monika si všimla, že neďaleko nich ležalo mŕtve telo muža, ktorý vyhlásil poplach. Jeho výkrik privolal ďalšie stráže, ktoré boli na chodbe. Nina s Alou si cez nich vpredu razili cestu a Kai sa tiež slušne bránil so zbraňou jedného z padlých mužov. Ľavou rukou tisol k svojej nahej hrudi Astrin, ktorá bola stále ako bezduchá bábka a vôbec si neuvedomovala, čo sa okolo nej deje.

Zrazu sa za Renom a Monikou vynorila veštica, ktorá ich smerom hodila energetickú guľu. Ren našťastie zareagoval včas a strhol Moniku na stranu. Keď si Ren spomenul, kam Nina dala guľôčky jandú, rýchlo strčil ruku do medzery medzi Monikiným chrbtom a jej štítom. Okamžite nahmatal hruškovité vrecúško a odtrhol ho zo šnúry, ku ktorej bolo priviazané. Ren ho ale nestihol rozviazať, lebo veštica na nich začala naštvane útočiť svojou energiou.

Keď sa však Monike podarilo prekvapiť čarodejnicu rastlinou, ktorá prerazila zem a spútala jej nohu, Ren využil, že sa veštica otočila zničiť puto, a hodil po nej jandú. Guľôčka vypustila hustý tmavý dym, pričom Ren už ťahal Moniku preč. Nestihli si totiž nasadiť masky a museli ujsť, aby sa nenadýchali dráždivého plynu.

Ostatným sa zatiaľ podarilo zneškodniť stráže z chodby. V okamihu, keď k nim Ren s Monikou pribehli, muž zase siahol dievčine medzi chrbát a štít – odtrhnúc priviazané masky.

„Máme toho málo," vzdychol si pri pohľade na tri plechové masky s protilátkou. Jednu okamžite podal bratovi, ďalšiu Monike a poslednú ponúkol Nine. Crofita ale pokrútila hlavou, pozrúc súcitne na Alu. Bolo to, akoby sa týmto gestom snažila sučke dať najavo, že sú rovnocenné. Ren to pochopil a poslednú masku teda dal Kaiovi, ktorý prvú čo mu dal, nasadil Astrin. Ren si až vtedy lepšie obzrel bratovu zvereňkyňu a jeho oči stemneli. Venoval Monike otázny pohľad, a všimol si, že aj ona sa na ženu mračí.

Ren sa chcel Moniky spýtať na Astrin, no náhle z hustej hmly dráždivého plynu za nimi vyletela energetická guľa. Našťastie ich skupinu minula, ale nemohli otáľať.

Spoza nich sa ozval naštvaný výkrik, ktorý rozozvučil celé podzemie. „Okamžite ich chyťte!" zavelila veštica vykašliavajúc jandú, ktoré jej naplnilo pľúca. Zúrila, najprv ju Monika držala v jej komnate a teraz toto!

Nina s Alou sa rozbehli dopredu k strážam, ktoré zmätene a neorganizovane bežali ich smerom. Boli to muži, ktorí pri povele veštice opustili svoje miesta a teraz utekali z rôznych častí chodby, aby zadržali ich skupinu.

Crofita ich zabíjala jedného po druhom, oštep sa v jej rukách krútil tak rýchlo, že ho Monika nestíhala ani sledovať. Ala zase ako besná útočila na stráže. V momente, keď sa jej zuby zaryli niekomu do ruky, či nohy, dotyčný vzbĺkol v plameňoch. Kriky mnohých mužov zneli chodbou. Mäso z ich tela zhorelo behom pár sekúnd a jediné, čo po nich ostalo, boli kosti a kovové časti ich výzbroje.

Ren popohnal ostatných, aby nasledovali Ninu, pretože spoza nich sa začali tiež postupne vynárať stráže. Títo muži väčšinou vykašliavali plyn, ktorým museli prebehnúť, takže ich Ren jednoducho zneškodnil, ale prichádzalo ich čoraz viac a nemohli sa nechať obkľúčiť.

Kai chránil Astrin ako len vedel, pričom bojoval s neuveriteľným odhodlaním v očiach. Všetok svoj hnev dával do boja, čo bolo na jednej strane pôsobivé, no na druhej mu to zahmlievalo myseľ. Bezhlavo útočil na mužov pred sebou, pričom Monika musela párkrát zasiahnuť a spútať strážam nohy, aby Kaiovi neublížili.

Monika si robila starosti o dediča, kútikom oka sledovala, či je v poriadku, pričom sama musela dávať pozor na útočníkov. Väčšinou ich zneškodnila pomocou svojej rastliny, ale nie vždy ich stihla plne spútať a často na ňu hodili svoj oštep.

V tom zhone zrazu Monika pocítila vo vzduchu pulzovať silu, ktorá šla z podzemia. Srdce dievčiny skoro skolabovalo, pretože presne vedela, koho postavu vidí vynárať sa z ustupujúcej hmly jandú – kráľovnú Iris.

Pohľad plný zdesenia, ale i očakávania na Monikinej tvári, si všimol len Ren. Bojoval blízko nej a po tom, čo prebodol ďalšieho zo stráží, tak k nej okamžite pristúpil, čo ju vytrhlo z tranzu. Ren neotáľal a hodil do chodby za seba ďalšie dve guľôčky jandú, pričom už ťahal Moniku bližšie k východu.

Ich spoločníkom sa podarilo prebojovať sa až k srdcu hory.

„Kai, zober si štít! Vonku sú lukostrelci!" skríkol na brata Ren. Kai mu venoval rýchly pohľad a okamžite si zobral od jedného z mŕtvych stráží na zemi štít. Uchopil ho do ľavej ruky a pridržal ho za svoju i Astrininu hlavu. V pravej ruke zvieral oštep, pripravený ďalej bojovať a svoju Loren pri tom k sebe privinul ľavým lakťom.

Monika chcela nasledovať jeho príklad, vyzdvihnúť si štít, ktorý mala na chrbte, tak aby jej zakrýval hlavu. Ale Ren ju predbehol a vydvihol svoj štít nad hlavu sebe i jej. „Nechaj si tamto na chrbte, pôjdeme poslední, budeš ho potrebovať," odvetil starostlivo.

Ich skupina sa viac zomkla k sebe, no potom sa okamžite rozbehli k východu. Vpredu bežala Nina, pričom Ala sa držala tesne pri jej nohách, v miernom zákryte jej štítu, ktorý mala nad hlavou.

Vtedy sa zhora spustil dážď šípov. Nina v okamihu hodila pred seba svoj oštep, zasiahnuc jedného zo stráží, ktoré sa k nim rútili od výťahu. Voľnú ruku následne vystrela dohora a vypustila plamene, ktoré spálili šípy nad jej hlavou.

Crofita bola vpredšie než ostatní a keď Ren zacítil dopad šípov na svoj štít, rozhodol sa, že použije zase jandú. Nasledoval Ninin príklad a hodom oštepu zneškodnil druhého muža, ktorý k nim bežal od výťahu. Potom hodil jandú o zem a v okamihu ich skryla hustá hmla. Ren musel zadržať dych, lebo ako jediný v zadnej časti skupiny nemal masku. No jeho rozhodnutie sa vyplatilo, pretože šípy lukostrelcov teraz šli úplne mimo.

Vtom Monika pocítila, ako sa rozpálil štít na jej chrbte a uvedomila si, že okolo nich preletel hustý stĺp plameňov, ktorý spálil všetok jandú vo vzduchu.

Ich skupina bola zrazu nechránená a horou sa rozozvučal mrazivý hlas ženy, ktorý ich donútil zastaviť. „Nemáte kam ujsť. Radšej sa vzdajte."

Monika presne vedela, komu ten hlas patril, pretože moc Zeleného draka v nej priam vrela. Telo dievčiny stŕplo strachom a nevedela, či sa dokáže otočiť, no na druhej strane cítila i vzrušenie, ktorým sa celá chvela.