✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

12) č.3/3 Mestečko Hattapi

Dievčina okamžite pristúpila k bielej postave a už mu podávala ruku. „Ja som Monika," povedala celá šťastná pri pomyslení, že sa dostanú z toho prekliateho lesa. Všimla si, že tvor pred ňou sa nejak zasekol, a vtedy jej došlo, že asi nevie, čo jej gesto podania ruky znamená, tak ňou dievčina rýchlo ukázala na svojho spoločníka. „A toto je Ren."

„Počkaj," pristúpil k nej Ren, aby ju zastavil. „Ako to, že poznáš cestu z lesa?" otočil sa k bielej postave s otázkou.

„Podľa čuchu," ukázal tvor na svoj nos. „Cítim pachy na veľké vzdialenosti, pomáha mi to vyhnúť sa nebezpečenstvu."

„A to sa ti pokazil nos, keď si narazil na tamtú obludu?" spýtal sa podozrievavo Ren, pričom myslel na príšeru, pred ktorou ho zachránil.

„Nie. Ja som jeho druh hľadal, akurát... sme sa nepohodli," odvetil opatrne tvor.

„Preto ťa chcel zabiť?" opýtala sa ho teraz Monika, ale tvor namiesto vysvetlenia len prikývol.

Monika videla na Renovej tvári, že sa mu cudzinec nepáči, preto keď chcel znovu otvoriť ústa, aby rýpal, predbehla ho. „Budeme veľmi radi, ak nám pomôžeš dostať sa z lesa von," otočila sa znovu k postave s úsmevom.

„Ja nás viem tiež dostať z lesa," odvetil ostro Ren.

„Ale tuto..." sekla sa Monika. „Ako ťa mám volať?"

„Umm," prekvapil sa tvor, „moje meno by sa do vašej reči dalo preložiť ako Zanietený."

Monika sa na moment zarazila, potom sa otočila k Renovi a pokračovala: „Tuto Zanietený, nás ale prevedie lesom tak, že obídeme všetky nástrahy." Videla, ako Renovi zablysli oči, a pokračovala: „To znamená žiadni Houréni, žiadne ďalšie nebezpečné tvory, žiadne zdržanie."

Ren neochotne vzdychol, očami znovu premeral bielu postavu a prikývol. Monika sa víťazne usmiala a pozrela na Zanieteného, ktorý sa len uklonil na znak, že je im k službám.

„Kam sa chcete dostať?" položil im tvor otázku, na ktorú Ren odpovedal pohľadom upretým do zeme.

„Potrebujeme do Hattapi."

Monika sa zarazila, keď to Ren povedal, prvýkrát počula ten názov, ale Zanietený sa len znovu uklonil a začal sa obzerať po okolí. Vzduch temného lesa nasával cez nos, ale vôbec to nebolo vidieť – jeho tvár bola akoby bez mimických svalov.

„Tadiaľto," ukázal trochu iným smerom, než to mal pôvodne Ren namierené, na čo muž začal okamžite vyskakovať.

„To nie! Som si istý, že do Hattapi, je to bližšie tadiaľ," ukázal Ren hlavou smerom, ktorým ich celý čas viedol.

„Cítim tam hniezda Toppcov, tadeto to bude bezpečnejšie i rýchlejšie," povedal pokojne Zanietený a Ren sa za ním okamžite vybral.

Monika vôbec nechápala rýchlu zmenu Renovho postoja a pribehla k nemu s otázkou: „Čo sú Toppci?"

„Sú to malé dravé stvorenia s jedom, ktorý spôsobuje ich obetiam ochrnutie. Obzvlášť silný jed majú samičky, ktoré strážia svoje hniezda. Tie veľmi rady útočia na okoloidúcich, lebo potom sa z nich môžu nažrať ich vyliahnuté mláďatá," odpovedal jej Zanietený.

Monika sa kŕčovito usmiala a rýchlo zmenila tému. „A čo bolo to, čo napadlo teba?"

No Zanietený mlčal. Moniku to zaujalo a pobehla vedľa neho, čím nechala Rena vzadu.

„Hovoril si, že si jeho druh hľadal, a že ste sa nepohodli. O čo šlo?" naliehala na neho Monika.

„Ospravedlňujem sa, ale toto ti nemôžem povedať," odbil ju veľmi slušne Zanietený. Keď však uvidel jej sklamaný výraz a na chrbte pocítil Renov škaredý pohľad, pokračoval: „Ide o bezpečnosť môjho druhu. Mal som od nich zistiť niečo, čo by pomohlo môjmu rodu po nástupe vládcu Priosa."