✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

13) č.1/2 Loren

Akonáhle stúpili na prašnú cestičku vedúcu do mesta, Monika neodolala a opatrne vykukla spoza Renovho chrbta. Zdalo sa jej, že domy na území Ohnivého draka boli oveľa väčšie a sofistikovanejšie ako vo východných kmeňoch, pričom šlo o kamenné stavby.

Ren ich viedol k veľkému domu na kraji mestečka Hattapi, odkiaľ boli počuť opilecké reči.

„Kam to ideme?" spýtala sa zvedavo Monika.

„Nehovoril som ti, aby si bola ticho?" odsekol Ren.

„Nie, to si mi nehovoril," zaksichtila sa dievčina.

„Tak buď ticho!" odfrkol jej spoločník napäto, pričom Monika jeho slová s grimasou imitovala za jeho chrbtom.

Keď došli ku krčme, Ren sa k dievčine rázne otočil.

„Schovaj sa tam," ukázal na veľký voz vedľa budovy, na ktorom bola hromada slamy. „A počkaj, kým sa vrátim."

Monika na neho škaredo pozrela, prekrútila oči, ale nemienila sa s ním hádať, a šla sa schovať za voz.

Ren zatiaľ vyšiel nerovnými kamennými schodmi krčmy a otvoril vŕzgajúce drevené dvere. Bolo skoro ráno, no i napriek tomu tam bolo plno. Väčšina z hostí bola dosť mimo a pochrapkávali na okrúhlych stoloch, takže Renov príchod zaregistrovala len majiteľka, ktorá stála pri bare oproti dverám. Široká žena s dlhými čiernymi vlasmi vypnutými dohora vrhla na Rena podráždený pohľad, na dnes už mala zákazníkov so špinavými poznámkami a nedostatkom peňazí plné zuby.

„Čo to bude?" opýtala sa majiteľka nezaujato.

Ren sa potešil, že ho madam Madlen kvôli jeho zostrihu nespoznala, to sa mu hodilo. Podišiel k baru a spoza pása vytiahol veľkú zlatú mincu s nepravidelným tvarom. Žene okolo štyridsiatky sa v tom okamihu rozžiarili oči a na jej bacuľatej tvári sa objavil okúzľujúci úsmev.

„Chcem izbu a zavolajte mi Loren," odpovedal stručne Ren. Majiteľka si ho pohľadom rýchlo premerala, ak chcel Loren, musel v jej krčme už byť, ale to by si toho fešného mladíka s peniazmi pamätala. No madam Madlen videla na tvári svojho zákazníka vážny výraz a vedela, že otázkami by ho len odohnala, tak mu radšej okamžite vyhovela.

„LOREN!" ziapla dozadu na jedno zo svojich dievčat. Škrekot majiteľky prebudil hosťa spiaceho neďaleko na bare, ktorý následne položil hlavu späť na pult a pokračoval v driemaní.

„Áno?" ozval sa otrávený hlas z drevených schodov, kde sa objavila pekne tvarovaná žena so sivastou pokožkou, tmavofialovými vlasmi zopnutými v cope, špicatými ušami a veľkými čiernymi očami. Mala na sebe úzky červený korzet, z ktorého jej prsia priam liezli von a tesné čierne nohavice.

„Máš zákazníka," povedala jej madam Madlen pri bare a prekrútila oči, keď uvidela, že Loren pobehuje zase bosá.

Loren sa na Rena šibalsky usmiala, zbehla k nemu dole a už ho ťahala k schodom, ktoré boli napravo od baru. Vybehli do obytnej časti krčmy pre hostí, kde s ním zapadla do prvej izby naľavo.

Hneď, keď za nimi Loren zatvorila dvere, Ren ju rázne pritisol k dverám a ona vzrušene vzdychla. Okamžite si ho pritiahla bližšie k telu, schmatnúc ho za nohavice a pohladila ho po hrudi.

„Nie pre toto som prišiel," odvetil sucho.

„Si si istý, Ren?" vyslovila jeho meno zvodne. Muž na Loren odmerane pozrel a ona spustila ruku, pričom si prekrútila oči.

„S tebou nie je žiadna sranda," odfrkla. „Čo teda chceš?" opýtala sa znudene.

„Predpokladám, že si o Kaiovi počula," začal Ren, pričom pozorne sledoval jej reakciu. Na moment v Loreniných očiach uvidel bolesť, ale rýchlo zase nahodila svoj flegmatický výraz.