✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

16) č.2/4 Výmena stráží

Svetlo kvetov cheng vedľa princovej postele vrhalo svoje matné oranžové svetlo na chlapcovu tvár. Vyzeral tak nevinne a bezmocne, že jeho bolesť priam trhala Monikino srdce. Vtom si Lucius znovu otvoril temné oči a dievčina sa prestrašene otočila k Olymu. „Čo mám teda robiť?" opýtala sa s rozrušeným úsmevom.

„Vidíš tie police?" ukázal na tmavé steny Oly. Monika musela najprv zaostriť, aby zistila, kam to ukazuje, ale potom si všimla úzke drevené police, ktoré sa tiahli okolo miestnosti vo výške očí. Dievčina mu následne rýchlo kývla na znak, že vidí a okamžite podišla ku krabiciam, ktoré dali s Renom do rohu miestnosti.

„Dávaj ich tesne vedľa seba, aby sa všetky zmestili," začula za sebou Olyho ďalší pokyn, keď začala dávať kvetináče na policu. Liečiteľ znovu podišiel k Luciusovi a položil si ruku na jeho čelo. „Pôjdem k vozu pre svoju tašku s liekmi. Určite tam bude niečo, čo by ti mohlo zmierniť bolesť," povedal princovi, ktorý len pozrel bokom. Nemienil priznať, že má bolesti, ale Oly ho už dobre poznal.

Liečiteľ sa na neho súcitne usmial a otočil sa na odchod. „Hneď som späť," pozrel ešte rýchlo na Moniku, ktorá len ticho prikývla a pokračovala vo vykladaní kvetov.

Keď Oly opustil miestnosť, vzduch v izbe priam zhustol a Monika cítila na chrbte prenikavý diabolský pohľad. Bolo to akoby sa jej chlapec pozeral priamo do duše, ktorú sa snažil spútať svojou temnotou. Dievčine sa zdalo, že tiene, tvorené z matného svetla sviečok a kvetov cheng, sa stali strašidelnejšie a cítila sa nesvoja.

Vtom do izby vošiel Ren s ďalšou krabicou a Monika sa zľakla - kvety cheng v debnách i na poličkách zablikali.

„Čo to bolo?" opýtal sa princ podozrievavo a Ren pohotovo zareagoval.

„To len tie kvety reagujú na seba," odvetil stroho a podišiel k dievčaťu. „Čo to malo byť?" precedil skrz zuby tak, aby to Lucius nemal šancu počuť.

Monika len ťažko vydýchla so zopnutými perami a Ren pozrel nenápadne na chlapca v honosne veľkej posteli. Cítil to isté, čo ona - z Luciusa sálala zvláštna krvilačnosť. Vtedy sa do miestnosti vrátil i Oly a Ren trochu váhavo odišiel.

Ren si pred dverami znovu nenápadne premeral stráže a v hlave sa snažil zhodnotiť ich bojové schopnosti podľa stavby ich tela. Ten väčší, čo stál napravo, s popáleninami od princa, bol dobre stavaný, ale zároveň bol pomalý - ani na princa nedokázal rýchlo reagovať. Naopak, v tom druhom mužovi sa Ren nedokázal vyznať. Vyzeral mlado, stavbou tela ako on sám, takže toho vyhodnotil ako toho nebezpečnejšieho z dvojice.

Keď sa Ren preplietol cez plnú kuchyňu, v jednom momente sa mu zdalo, že medzi výpomocou zazrel i Ninu. Pohľad ale rýchlo odvrátil, nemohol na ňu ani len náhodou pútať pozornosť. Stačil mu jeden problém a to, že Monika zase stráca nad sebou kontrolu, bolo viac než dosť. Na druhú stranu ju ale chápal, princ ich oboch priam vyzýval k boju celým svojím bytím, lebo potreboval dokázať svoju nadradenosť. A kvôli tomu, že bol kráľovniným bratom, tak jeho energia pôsobila na Moniku silnejšie.

Ren pri voze neisto zastavil, napadlo mu, že by mohol Monike vziať ten alkohol, ktorý ju predtým upokojil, ale trochu sa obával, že to tentokrát môže v prítomnosti princa skončiť zle. Po chvíli však naskočil do vozu, pohľadal fľašu s nedopitou tekutinou a vložil si ju do jednej z dvoch krabíc, ktoré si následne zobral na ruky.

Pri princovej komnate mu ten mladší zo stráží otvoril dvere a Ren mu vďačne prikývol. Popritom si všimol, že mal muž v očiach zvláštny chápavý pohľad a drsné ruky ako robotník. To Rena prekvapilo, pretože chlapov z nižších vrstiev si kráľovná brala do stráže iba zriedka.