✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

3) č.2/3 Schopnosti

Netvor pozrel na Moniku s opovrhnutím na tvári, pričom sa uškrnul, a začal niečo kričať. Uvedomila si, že jeho pohľad smeroval za ňu, do podchodu. Čakal na Houréna, ktorého bezvládne telo ležalo na druhej strane. Po chvíli vykrikovania netvor zneistel a prešiel vedľa dievčiny, akoby tam ani nestála.

Každučký kúsok Monikinho tela volal, aby bežala preč. Veď vôbec netušila, ako sa jej toho druhého podarilo zabiť. Teraz už také šťastie nemusela mať. Pri pohľade na Rena zahnala svoje panické myšlienky a podišla k nemu. Muž vyzeral veľmi zle, ledva dýchal a bol celý od krvi.

Vtom začula zlosťou presýtené kroky netvora, ktorý sa k nej blížil a nenápadne siahla pod Renov kabát, odkiaľ vytiahla dýku so širokou trojuholníkovou čepeľou. Keď zastavil tesne za ňou, Monika sa zvrtla v drepe a prebodla mu z celej sily topánku. Obluda s revom padla na koleno a dal jej facku chrbtom ruky, čo Moniku položilo na zem. Hourén si vytiahol z nohy dýku a pokúsil sa postaviť, ale keď na nohu položil väčšiu váhu, rana sa natrhla a on zase skončil na kolene.

Netvor na dievčinu začal kričať jazykom, ktorému nerozumela, ale z jeho zúriaceho tónu jej došlo, že šlo o nadávky. Schmatol dievčinu za nohu a pritiahol si ju k sebe. Monika začala divoko kopať, ale proti Hourénovi jej to vôbec nepomáhalo. Už jej chcel vraziť päsťou, keď zamrzol. Ren zdvihol pohľad a len s údivom hľadel na tú scénu. Netvor sa snažil celou silou pohnúť, priam sa pri tom potil, ale bolo to, akoby ho niekto pevne držal za paže. Hourén znovu začal niečo na Moniku kričať, keď medzitým začula i Renov slabý hlas.

„Na čo ešte čakáš? Bež preč. Choď za..." ale keď na neho obrátila svoj jasnozelený pohľad, v šoku nedokázal dokončiť vetu.

Monika sa rýchlo spamätala a priplazila sa k Renovi. „Neviem, pokiaľ ho to udrží. Rýchlo, poď!"

Ren chcel namietať, keď mu pomáhala vstávať, ale zastavila ho skôr, než sa stihol ozvať. „Nemienim ťa tu nechať, sme blízko reštaurácie. Len už poď!"

Ťažko sa vyštverali po schodoch podchodu, a keď sa Monika z hora pozrela na Houréna, bol ešte stále pod jej kúzlom. Tušila však, že keď od neho budú vo väčšej vzdialenosti, čaro sa preruší a netvor pôjde za nimi. Síce mu rozrezala nohu, ale jeho hnev ho poženie.

Monika sa snažila Rena riadne podoprieť, aby mohli nabrať rýchle tempo, ale vyzeral, že melie z posledného. Bol úplne dobitý a dosekaný, pričom najhoršie boli prepichnuté pľúca. Ak by bol normálny človek, vôbec by sa nebol schopný postaviť, ale i takto cítil smrť na jazyku. Chcel Monike povedať, aby ho tam nechala, že ju len brzdí. No pri pohľade na jej bojovný výraz v tvári, vedel, že by ho aj tak nepočúvla.

Monika až príliš dobre tušila, ako na tom jej spoločník je. Mala ruku na jeho hrudi a pod prstami cítila jeho nalomené kosti. Odmietala však prijať pravdu.

Vtom sa za nimi ozval rev a oboch obarila hrôza. Vedeli, že obluda sa už dokáže hýbať a oni sa ledva dostali medzi domy ulice.

Monike hlavou prebehli zúfalé myšlienky a začala sa modliť. Nevedela k akému svätému sa práve prihovára, ideálne k takému, čo jej proste pomôže, ale úpenlivo ho prosila o to, aby to Ren vydržal k reštaurácii pána Longa. Skríkla v mysli: Nech je v poriadku!

V tom momente zaplavila mladíkovo telo obrovská bolesť a musel sa oprieť o budovu, vedľa ktorej prechádzali, aby nestratil rovnováhu. Chytil sa za hruď a po chvíli si uvedomil, že sa mu lepšie dýcha. Prekvapene pozrel na Moniku, ktorá na neho nechápavo hľadela s jasne zelenými očami.

Čo sa stalo? Ona ho uzdravila? Síce, nie úplne – stále bol dobitý a dorezaný, ale pľúca a hrudník mal v poriadku.

Ren pozrel za seba a v diaľke uvidel Houréna, ktorý sa práve vyštveral z podchodu. Všimol si ho aj jeden šofér auta, ktorý na moment kvôli oblude stratil kontrolu nad vozidlom a takmer narazil do pouličnej lampy. Renovi to stačilo na to, aby potlačil bolesť a rozbehol sa späť k netvorovi. Houréna jeho protivník najprv prekvapil, ale zároveň ho potešilo, že ich nemusí naháňať. Stačilo mu so sekerami v rukách počkať, kým ten blázon pribehne k nemu.