✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

3) č.1/3 Útok oblúd

Monika pocítila na nohách chlad a otvorila oči. Zaspala na sedacom vaku tak, že hlavu mala položenú na kraji dvojpostele. Do izby už prenikali studené lúče slnka a uvedomila si, že je ráno. Zdvihla pohľad a s desom zaregistrovala prázdnu posteľ, kde predtým ležala Lucia. Akoby na zavolanie – vo dverách sa objavil Ren.

„Kde je Lucia?" dožadovala sa okamžite odpovede.

„V kuchyni, robí jedlo," povedal ležérnym tónom a vo fúzoch sa mu na moment objavil úsmev.

Monika sa rozžiarila a okamžite vyskočila na nohy. Prešla chodbičkou do kuchyne, kde neisto zastavila a hľadela na svoju kamarátku, ktorá si pri dreze mazala tousty s maslom.

Po chvíli sa k nej Lucia otočila a Monika ju vrúcne objala.

„Si v poriadku?" opýtala sa nesmelo, pričom sa jej tisli slzy do očí.

„Áno, už nemám nutkanie nikoho zabiť," odvetila a Monika ju so smiechom pustila.

Lucia sa potom otočila späť k príprave jedla a jej kamarátka si medzitým sadla k malému jedálnemu stolu, chrbtom k prázdnemu rámu dvier. Pozrela von oknom, oproti ktorému sedela a cítila, ako jej odľahlo. Kuchyňa dievčat bola len taká malá miestnosť, so starou kuchynskou linkou na ľavej stene, chladničkou hneď vedľa vstupu a spomínaným jedálnym stolíkom.

„Čo spravíš teraz?" opýtala sa jej Lucia, pričom privrela toustovač.

„Pôjdem za pánom Longom a zbavím sa tej moci," odvetila rozhodne.

„Do školy nepôjdeš?"

„Čo je dnes?" pozrela na ňu vykoľajene.

„Piatok."

„Tak to mám len jednu trojhodinovú prednášku," mávla rukou. „To si potom od niekoho vypýtam poznámky. Je dôležitejšie s týmto skoncovať."

„To je dobré počuť," ozval sa spoza nej Ren, ktorý sa oprel o rám dvier.

„Ale teba už nenechám samú," pozrela na Luciu Monika, „pôjdeš pre istotu s nami."

„Musím ísť za Jarom do nemocnice a potom mám prednášku i cvičenia, kde nesmiem chýbať," odvetila jej kamarátka.

„Ak nebudeš v byte, tak po tebe nepôjdu. Myslím, že vás napadli len preto, lebo tu cítili prítomnosť energie Zeleného draka," pridal sa do rozhovoru Ren.

„A si si tým istý?" otočila sa k nemu Monika a on cukol kútikom úst na znak, že jeho teória nie je stopercentná. No nemali na výber, Monika sa potrebovala zbaviť tej sily čo najskôr a Lucia musela do školy.

„Dobre, tak ťa odprevadíme aspoň do tej nemocnice, potom v škole by to mohlo byť bezpečné," uzatvorila nakoniec Monika dúfajúc, že má pravdu.

Vyzeralo, že s touto variantou každý súhlasí, a teda tak i urobili. Síce najprv dievčatá absolvovali rýchle upratovanie Luciinej izby, aby im to nezostalo na večer, ale potom sa všetci vybrali do nemocnice. Jara v izbe navštívila radšej len Lucia, aby ho zbytočne nerozrušili ako včera.

Keďže Moniku zožierala zvedavosť, nehanebne pri tom tisla ucho na dvere. Ren sa zatiaľ opieral obďalej o stenu a s rukami prekríženými na hrudi ju sledoval. „Nemala by si radšej počkať?" spýtal sa nezaujato.

Vtedy chodbou prešla mladá čiernovlasá mamička s trojročnou dcérkou. Žena sa dvojicu snažila ignorovať a ťahala maličkú rýchlo chodbou, ale dievčatko s copíkmi skúmavo zízalo na Rena. Zase mal na sebe tmavohnedý kožený kabát od pána Longa, ktorý mu zakrýval zbrane na chrbte, no napriek tomu priťahoval pozornosť. Jeho dlhé vlasy mu ležali na pleciach, pričom takmer splývali s jeho husto zarastenou tvárou.