✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

10) č.3/3 Strážkyňa Nova

Monika vôbec nevnímala, ako jej Ren mykal telom. Pred očami videla len tú krásnu ženu. Každá kučera jej dlhých hnedých vlasov sa vrývala do Monikinej pamäte. Už bola otočená k Renovi, ale stále pred sebou videla len tú ženu – jej jemné pery, malý špicatý nos a prekrásne veľké sivohnedé oči...

Vtom Moniku zo zasnenia vytrhol štipľavý pach a začala odkašlávať. Pred sebou zaregistrovala Rena, ktorý držal v ruke svoju malú dýku s odoberateľným koncom, a na prstoch mu zbadala modrý prášok. Začala si panicky utierať nos a priam na neho ziapla: „Čo to robíš?! Chceš ma snáď spáliť?!" Hlavou jej totiž prebehlo to, ako tým práškom posledne pálil telá Hourénov v jej svete.

„Neboj sa," uškrnul sa víťazne, „na živých pôsobí očistný oheň ináč."

„Aj tak to brutálne štípe! Prečo si to sakra urobil?!" zúrila Monika.

„Bola si pod kúzlom Rinky, nevedel som ťa z neho ináč dostať."

„Povedz mi to tak, aby som tomu rozumela," odsekla podráždene, keď si utierala slzy, ktoré jej zo štipľavého prášku naskočili.

„Rinka je tamto," a ukázal rukoväťou dýky na vysokú ženu, okolo ktorej stáli nervózni chlapi s vidlami.

Kruh okolo krásky v hnedých bedrových nohaviciach a pevnom vršku, ktorý slúžil k ochrane ale zároveň i vykresľoval Rinkinu peknú postavu, sa začal otvárať a Monika uvidela, že ku skupinke mieri Leo.

„Je to kríženec tvorov z lesa Niú. Na tých, ktorí s nimi ešte nemali to šťastie, pôsobia očarujúco. Ľudia ich nemajú v láske, lebo svojimi čarami zvykli pred niekoľkými generáciami vábiť do lesa zatúlané deti. Tým sa totiž nesmie dávať očistný oheň, ktorý by ich pred nimi ochránil."

„Prečo?" spýtala sa Monika, pričom obaja hľadeli na Rinku.

„Môže im ovplyvniť myseľ. To dieťa potom proste už nie je ako predtým," dodal smutne, akoby to už niekedy videl.

Vtom Leo pristúpil k Rinke a Monikine srdce sa divoko rozbúšilo. Cítila, ako sa bojí o bezpečnosť tej ženy, ale nechápala prečo. Už predsa nemala byť pod jej kúzlom.

„Čomu vďačím za návštevu Rinky?" spýtal sa Leo s núteným zdvorilým tónom.

„Určite si prišla pre naše deti!" skríkla nejaká žena v dave dedinčanov.

„Nepočuješ?! Mladý pán sa ťa niečo pýtal!" odsekol ďalší dedinčan s vidlami blízko krku krásky.

„Špinavý kríženec od nás nemá čo chcieť!" ozval sa niekto ďalší.

„Presne! Toto je naše územie! Vráť sa odkiaľ si prišla!" pokračovali pobúrené výkriky. Ozvalo sa pár súhlasných zvolaní, no Leo potom zdvihol ruku a všetci akoby na povel stíchli.

„Prečo si prišla?" spýtal sa znovu veliteľov syn. Bol neuveriteľne pokojný a zdvorilý, pričom v dedinčanoch priam vrela zlosť.

„Viem, že tu máš Zeleného draka. Chcem s ním hovoriť," odvetila sladkým hlasom Rinka.

„Ako sa opovažuješ dožadovať takej úcty?!" skríkla žena spoza svojho muža, pričom zvierala panvicu.

„Mala by si byť poctená, že môžeš byť vôbec v prítomnosti syna veliteľa Cana!" skríkol niekto ďalší.

Vo vzduchu bolo cítiť napätú atmosféru. Dedinčania boli najprv len vystrašení, ale postupne začínali byť riadne agresívni.

„Ren, musíme niečo urobiť," šepla Monika, pričom nespúšťala oči z krásnej Rinky. Bála sa o ňu, i keď nechcela.