✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

18) č.2/2 Renovo tajomstvo

Renovým telom prechádzala čoraz väčšia bolesť. Zuby silno tisol k sebe a snažil sa nekričať, ale už to nevydržal. Monike prebehlo hlavou, že ho radšej pustí, ale jej ruka ho pevnejšie uchopila.

„Nenechaj ho zomrieť! Zelený drak!" hovorila už nahlas Monika. Lenže napriek jej plaču a Renovým bolestivým výkrikom, sa nič nedialo. „Ty parazit!" skríkla napokon a otvorila oči pozrúc hore na oblohu. „Využiješ ma, a keď od teba niečo chcem ja, tak sa na mňa vykašleš?! Pomôž mi! Sokar! Počuješ?! SOKAR!"

V tom okamihu sa Monikina ruka rozžiarila a ona pozrela na ňu. Renovi sa výrazne uľavilo a vyčerpane sa zložil na zem. Dievčina ho neprestávala liečiť, keď v druhej ruke pocítila zvláštne šteklenie. Najprv si myslela, že to bola jej rana so šípom, no potom si všimla, že sa viacero symbolov na jej náramku rozpálilo a okamžite Rena pustila. Stihla to práve včas, pretože jej telom prebehla elektrizujúca sila, kvôli ktorej stratila vedomie.

Monikino nevládne telo padlo vedľa Rena, ktorý sa vysilene posadil. Bol celý spotený a vyzeral tak hrozne, ako jeho obhorené oblečenie. Na predlaktí mal stále hlboké stopy po uhryznutí a cítil zvláštny chlad, ale bol nažive.

Keď Ren videl, že Nina so Saurom úspešne likvidujú stráže, pozrel na dievčinu vedľa seba. Všimol si slzy na jej lícach a zamračil sa, keď uvidel šíp v jej ľavej ruke. Opatrne jej ho vytiahol a krvácajúcu ranu potom silno zaviazal kusom látky, ktorú odtrhol zo svojho odevu. Keď sa postavil, zatočila sa mu hlava a mal silné nutkanie zvracať, ale hneď, ako to predýchal, zobral Moniku na ruky. Celým svojím bytím sa musel sústrediť na to, aby ignoroval bolesť, ktorá mu šľahala z pohryznutej ruky do tela.

„Čo sa jej stalo?" pribehla k nim zadýchaná Nina aj so Saurom.

„Ten náramok ju zase šokoval," odvetil Ren a Crofita ho už viedla preč zo záhrady.

„Kde je Ala?" spýtal sa Ren, keď si všimol, že sučka nie je po Nininom boku. Keď žena smutne pokrútila hlavou, muž pochopil.

Nina ho viedla späť do hradu cez ďalší bočný vchod.

„Kam to ideme?" opýtal sa Ren neisto.

„Musíme sa schovať. Neboj sa, hrad dobre poznám, prekĺzneme do nejakého skladu, kým sa Monika nepreberie," šepla a už ho viedla tmavými chodbami. Všetky mu pripadali rovnaké, no tešilo ho, že boli prázdne. Zdalo sa, že stráže na viacerých miestach opustili svoje pozície, aby ich šli hľadať. Nikomu by totiž nenapadlo, že sa dobrovoľne vrátia do hradu.

Po chvíli blúdenia ich Nina zaviedla do veľkého tmavého skladu. Ren zahliadol na jednej stene na seba naložené sudy, pričom ostatnú časť miestnosti tvorili regále. Police toho, ktorý bol najbližšie ku dverám, boli zaplnené alkoholom. Na ďalšom regále videl starý riad, polámané zbrane a dokonca vzadu bol i taký, kde boli knihy.

Ren nasledoval Ninu, ktorá svojou silou zapálila sviečky na prenášateľnom svietniku vedľa dvier. Potom prešli do zadnej časti skladu, kde muž položil Moniku na zem, oprúc ju o regál. Ťažko si vydýchol a sledoval, ako si Nina sadla oproti dievčine. Saur si ľahol vedľa Crofity, hlavu položiac na jej vystreté nohy, pričom plamene jeho hrivy pohasli. Ren si nakoniec sadol vedľa Moniky a prehrabol sa prstami cez svoje vlasy.

Muž sa zahľadel do plameňov svietniku, ktorý bol položený na kamennej dlážke vedľa Niny. Vybavil si bolesť, ktorá mala spôsobiť jeho smrť len pred pár minútami, a nedokázal uveriť tomu, že je nažive.

V miestnosti nastalo unavené ticho, ktoré prerušilo až Monikine mrnčanie. Dievčina si pomaly otvorila oči a podozrievavo sa obzrela po okolí. „Kde to sme? Chytili nás?" opýtala sa prižmúrenými očami.