✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

15) č.2/3 Cesta na hrad

Na mesto už sadla tma a jeho kamenné uličky spôsobovali, že sa voz triasol viac než predtým. Monikinmu žalúdku sa to vôbec nepáčilo, preto sa dievčina opatrne zdvihla, pridržiavajúc sa krabíc, aby zase nespadla, a prešla dopredu, kde vystrčila hlavu.

„Chceš sem?" spýtala sa jej Nina, keď si ju všimla. Monika bez slova prikývla a dievčatá si vymenili miesta.

Keď si Monika sadla vedľa Olyho, s údivom pozrela na muža z Lisoy, ktorý čupel pri zvláštnom točitom sklenenom stĺpe hlavnej cesty. Mužovi sa podarilo odpáčiť akýsi poklop a vnútri dlhého stĺpu vzbĺkli vysoké plamene. Zrazu sa rozžiarili stĺpy, na kraji dlhej cesty, ktorú ešte mali pred sebou.

„To je moc kráľovnej," šepol Oly, keď uvidel Monikin šokovaný výraz. „V noci svoju silu púšťa na slobodu."

Dievčina zbledla po jeho slovách. Kráľovná Iris mala toľko moci, že s ňou osvetľovala celé mesto pod jej hradom? „Prečo to robí? Musí sa predvádzať?" spýtala sa Monika mierne nesvoja.

„Nie. Potomkovia dračích vládcov už nemajú také silné telá ako ich predkovia a týmto spôsobom ventilujú svoju moc, aby im neroztrhala telo," ozval sa za ňou Ren, ktorý sa nad nimi týčil a tiež hľadel na mestečko Lisoa. „Aj bývalý Zelený drak toto robieval. Napojil sa na okolité stromy a nechal cez ne prúdiť svoju moc," dodal bolesťou presýteným výrazom a potom zmizol za plachtou vozu.

Monika obrátila pohľad späť k mestu, ktoré už pokrývala temnota tej noci. Dokonca i mesiace boli poschovávané za husté oblaky, akoby si Samen a Gomen zakrývali oči.

Jediné čo bolo vidieť, bola kompletne vysvietená cesta vedúca cez mesto k hradu kráľovnej Iris a kde tu nejaké kamenné domčeky, z okien ktorých prenikalo svetlo.

Monika očami skúmala hrad, ktorý im opisoval Oly. Týčil sa na magmatickej hore, kde z puklín v zemi šľahali na viacerých miestach plamene. Aj toto bola vypustená sila kráľovnej Iris, akurát tu nebola spútaná v sklenených stĺpoch ako v mestečku Lisoa. Horná časť hradu bola pravidelná stavba, ale spodnú tvorili vryté chodby priamo v pohorí. Každý kúsok Monikinho tela cítil prítomnosť Ohnivého draka hore v hrade, nemala pochyby – Iris bola tam.

Zrazu si na jej plece položil ruku Ren a ona sa vytrhla z nekľudných myšlienok. „Upokoj sa, nieže nás prezradíš," šepol jej, pričom ukázal na blikajúce kvety cheng za ním.

„Prepáč," vyslovila zmätene Monika a zase zaliezla dozadu. Nina jej venovala ustarostený úsmev, ale nič nepovedala, len si šla znovu sadnúť k Olymu. Vtom sa voz mierne naklonil a Monika si rýchlo sadla na svoje miesto vzadu pri plachte. Ren zatiaľ poschovával svoje zbrane do jednej z krabíc naplnenej len z časti kvetmi cheng a privrel ju.

Napätie vo voze sa dalo priam krájať a hustý teplý vzduch, ktorý prúdil z vonku, tomu nepomáhal. Monika sa pozrela na Lisou, ktorú nechali za sebou, keď už boli v polovici hory, a ten pohľad jej zobral dych. Nad mestom sa totiž rozprestierala zvláštna červenkastá hmla a pod ňou výstražne blkotali plamene rozsvietenej cesty, ktorou prešli. Monikou preblesol hrôzostrašný pocit, že sa blížia k niečomu zlému, a pred jej očami preblesla ďalšia spomienka Zeleného draka.

***

Sokarova drsná ruka hrabla do suchej zeme bez života a ťažko sa posadil. Druhou rukou si chytil hlavu a na svojich prstoch uvidel krv.

„Pekne," precedil skrz zuby ironicky. „Moji vlastní súrodenci sa voči mne obrátia... Rada Dimian vám už raz klamala! Prečo ich zase počúvate?!" skríkol na tri postavy, ktoré sa k nemu blížili. Jeho zrak bol hmlistý a musel si prikryť oči, lebo sa okolo neho zdvihol prašný vietor.