✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

19) č.2/3 V pasci

Ren ešte stále zarazene hľadel na usmievajúcu sa Moniku. „Myslel som si, že pristúpiš na jeho dohodu," šepol skôr pre seba.

„Nie. Loky trpezlivo čakal v mojej taške, kým sa mu naskytla správna príležitosť. Chcela som teda vedieť, čo mu stálo za tú námahu." Vtom jej výraz zvážnel. „Som si istá, že niečo plánuje. Niečo s tými škrupinami. Myslím, že i Novinu čepeľ mal preto, aby z nej získal práve to. Neprekvapilo by ma, kebyže Nova nie je jediná, ktorej zmizla zbraň. No tak či onak, škrupinu zo Sokarovho vajíčka nedokáže dostať – preto ma potreboval. Dúfal, že ma oblafne a získam mu ju. Lenže s tým nepočítal, že o jeho plánoch Zelený drak niečo vedel a upozornil ma na neho."

„Ako ťa upozornil?" nechápala Nina.

„Neviem presne, ako toto funguje," ukázala Monika na náramok od Tomena. „Ale na ceste sem, do hradu, mi Zelený drak dovolil nazrieť do jednej jeho spomienky. Ukázal mi deň, keď dal Senlinom škrupiny z vajíčok. Napriek tomu, že podľa ich pôvodnej dohody mali dostať škrupiny od všetkých vládcov, Sokar odmietol dať svoje, pretože boli v tele jeho pochovanej matky. Bol ochotný rozpútať vojnu, kebyže Senlini zneuctia jej hrob."

Ren s Ninou ju pozorne počúvali, keď dievčina zamyslene zastavila a vzdychla. „Túto spomienku mi Sokar ukázal tesne po tom, čo som sa stretla s Lokym na trhu. Nemyslím si, že to bola náhoda, ale že sa ma snažil varovať. Niečo sa chystá."

Miestnosť vtedy stíchla a Renovi sa v očiach zračil obdiv, ktorý si všimla len Nina.

„No musím uznať, že Lokyho návrh bol veľmi lákavý," ohrnula nosom nakoniec Monika. Kebyže ju Sokar pred ním nevaruje, asi by tiež chňapla po Lokyho návrhu, ako doteraz každý. „Hodila by sa nám nejaká cesta z hradu," dodala zamyslene.

„Pomocou tej buriny si nenašla žiadny východ?" naviazal hneď Ren.

„Nie," pokrútila hlavou. „Mám ju rozvetvenú vo všetkých dolných častiach hradu a podzemí, kebyže tu je nejaký tajný východ, už by som ho našla."

„Kde sú teraz stráže?" opýtala sa jej Nina.

„Pomaly sa blížia, no trvá im to, lebo prečesávajú všetko!" odvetila Monika rázne.

„Mám nápad. Ale jeho prevedenie je dosť nebezpečné," šepla napokon neisto Crofita.

„Aký?" zdvihol na ňu Ren prekvapene obočie a v Monike svitla nádej.

„Vnukol mi ho práve Loky, keď nám ponúkal zmenu výzoru. Začala som totiž rozmýšľať, koho by v takejto situácií – keď sa hľadajú väzni – pustili cez bránu."

„Koho?" vybafla v očakávaní Monika.

„Nikoho," odvetila Crofita.

Jej spoločníci na ňu sklamane pozreli.

„Tak tomu si teda dala!" odfrkla si dievčina.

„Preto nám tú ponuku Loky dal," zamrmlal Ren.

„Pravda, navrhol nám len zmenu výzoru, dostať von by sme sa museli stále samy," dodala zamyslene Monika. „Ten parchant!" precedila skrz zuby.

„Dokonca ani kráľovnú by nepustili cez brány," pokračovala Nina, aby si zase získala ich pozornosť. „Ona vlastne bránu ani nepoužíva." To donútilo jej spoločníkov stíchnuť. „Iris má totiž v hornej veži Egena," dokončila.

Renovi sa na tvári objavil údiv. „Čože? To nie je možné. Egen by v takomto teplom prostredí neprežil."

„Preto má len jedného, o ktorého sa stará veštica. Dostala ho od Svetelného draka ako darček po tom, čo nastúpila na trón."