✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

2) č.3/3 Prebdená noc

Ubehlo pár tichých minút, kým sa Monika spamätala a zvrtnutím na päte vyšla na chodbičku. Tam z jednej zabudovanej skrine vyhrabala lekárničku a trochu nesvoja sa potom vrátila do svojej izby. S tichým výdychom si následne sadla na kraj dvojpostele tak, aby bola čo najbližšie k Renovi. Bola z neho nervózna, ale chcela pre neho aspoň niečo urobiť.

„Podaj mi ruku," povedala, čím ho vytrhla z utrápených myšlienok. Muž letmo pozrel na otvorenú lekárničku vedľa nej a bez slova poslúchol.

Keď mu Monika dala dole z rany zakrvácané vreckovky, s prekvapením na neho pozrela, ale on už zase hľadel von oknom. Rana na jeho ruke už nekrvácala a bola skoro zavretá – hojil sa rýchlejšie, než normálny človek. Dievčina následne vybrala z lekárničky dezinfekciu. Renova ruka sa pri čistení namočenou vreckovou mierne mykla, ale na tvári sa mu neobjavila žiadna bolestivá reakcia.

Vonku už sadla tma a z okna otvoreného na ventilačku vstupoval do izby chladný vzduch. Monika sa vtedy zahľadela na Renov smútkom presýtený výraz. Dlhé neupravené hnedé vlasy mu padali do tváre a spolu s hustým strniskom zvýrazňovali jeho temný pohľad.

Našťastie, si vôbec neuvedomil, že na neho Monika civela, no keď sa pri tom prichytila ona, sčervenala a rýchlo pokračovala v ošetrovaní jeho ruky, kde mu dala náplasť.

Keď sa o jeho ranu postarala, zobrala lekárničku späť do skrine na chodbe a na moment sa zastavila. Vybavila si znovu Renovu tvár a srdce jej zovrelo. V očiach sa mu zračil hnev s beznádejou a Monika si uvedomila, že je za jeho bolesť čiastočne zodpovedná.

Pokrútila hlavou, akoby sa snažila zabrániť svojím myšlienkam aby ju ďalej týrali a vrátila sa do izby, kde sa hodila na sedací vak pod oknom, vedľa dvier balkónu. Pozrela na Luciu, ktorá nehybne ležala na jej posteli – mala o ňu obavy. Po tom, čo jej Ren tak silno tresol hlavu do steny, mohla mať otras mozgu, ale nemohli ju zobrať do nemocnice. Ak sa totiž kliatba nezlomila, mohla by niekomu ublížiť. Aj tak, čo by povedali záchranárom tentokrát? Ďalší pád zo schodov by im neprešiel.

Monika letmo pozrela na Rena, bol úplne ponorený do svojich myšlienok. Určite myslel na svojho brata a ten druhý svet – pán Long jej už o ňom niečo povedal, ale čo? Celý čas sa snažila starcove slová vytesniť z hlavy a teraz si na ne chcela spomenúť. Neveriacky vzdychla a sústredene sa zahľadela na stenu oproti. Hrdlo jej najprv zovrelo pri pomyslení na zelený dym, ktorý ju dusil, ale tú spomienku rýchlo zahnala. Presunula sa vo svojich myšlienkach o dva týždne dozadu, na čas, keď sa vrátila pre bundu do reštaurácie Jackyho starého otca. Pamätala si, že jej pán Long najprv v pivnici ukázal železného draka, bolo tam niečo o iných svetoch, perle, a že si pre ňu prídu... po chvíli si to celé vybavila.

***

Monika poslušne nasledovala pána Longa dole do tmavej pivnice, pričom jej naskočili z toho miesta zimomriavky. Nešlo jej do hlavy, prečo tam vôbec včera liezla s dvomi cudzími chalanmi. Pravda, už s nimi bola párkrát v meste, ale predsa, musela byť veľmi opitá, keď jej to prišlo ako dobrý nápad.

„Vidím, že ste to tu včera preorganizovali," povedal milo pán Long pri pohľade na rozhádzané krabice. Dievčina sa začervenala, ale vo svetle jedinej žiarovky, ktorá visela zo stropu, to nebolo vidieť.

„Tak už viem, čo bude Jacky robiť, keď sa vráti zo školy. Pokojne sa poobzeraj," ukázal na roztvorené krabice a Monika len zahanbene prikývla.

Kým hľadala, starý pán upieral pohľad na veľkého železného draka, ktorého včera odkryla.

„Slečna Monika," ozval sa po chvíli a ukázal na výtvor pred ktorým stál. „Tiež si už obdivovala toto nádherné dielo, nemám pravdu? Ten neuveriteľný zmysel pre detail. Nečudujem sa, že si ho vybral za svoje útočisko."

Monika na neho nechápavo pozrela: „Útočisko? Nerozumiem."

„Za týmto svetom, ktorý poznáš, sa nachádza veľa ďalších. V tom, ktorý je najbližšie, vládnu štyri kmene dračích potomkov. Vládcovia čerpajú moc priamo zo svojich praotcov, drakov, ktorí už nemajú hmotné telá. Vďaka sabotáži bola prerušená ceremónia predania sily Zeleného draka. Preto, aby jeho moc nepadla do nesprávnych rúk, Zelený drak uložil svoju silu do dračej perly a preniesol ju do tohto sveta, do tohto draka."

Monika na neho len s údivom hľadela, vôbec si neuvedomovala, že to myslí vážne. Prišlo jej to, ako nejaká rozprávka, možno nejaký nový reklamný ťah, ktorý použije pre svoju reštauráciu, ale potom jej venoval hlboký pohľad. Bol hypnotizujúci a po chvíli si s desom uvedomila, že sa nedokáže pohnúť.

„Prišiel som sem, aby som vybral osobu z tohto sveta, ktorá mi pomôže preniesť moc Zeleného draka späť. Mal to byť Jacky a nie ty. Ale pre nejaký, mne neznámy dôvod, sa perla ukázala len tebe," pomaly k nej podišiel.

Monikino srdce sa rozbúšilo, cítila sa, ako v zlom sne. Nemohla sa ani pohnúť. „O čom to hovoríte? Čo sa to deje?"

„Včera si našla perlu Zeleného draka – ten dym, ktorý ťa napadol nebol výplod tvojej fantázie. Nasala si do seba silu jedného z vládcov druhého sveta," povedal starec smrteľne vážnym tónom.

Dievčina trhane dýchala – ako mohol vedieť o tom dyme? Bola si istá, že v miestnosti bol len Han, ktorý spal. K tomu to predsa ani nebolo reálne!

No starec pokračoval ignorujúc des, ktorý sa jej zračil na tvári. „Pre tú moc pošlú tvory, ktoré dokážu prejsť bariérou tohto sveta. Preto som vybral Jackyho, ten by sa bez problémov ubránil. Neviem, prečo chce Zelený drak teba."

V momente, keď pán Long prerušil s Monikou očný kontakt, už sa vedela pohnúť a bez váhania zobrala nohy na plecia. Ako utekala z pivnice, ešte počula starca kričať, že si pre ňu prídu, ale to ju už nezaujímalo.

***

Monika sa pozrela na Rena. Už si na všetko spomenula, ale ešte nemala všetky odpovede.

„Prečo hľadajú tvojho brata?" spýtala sa opatrne.

Mladík k nej otočil pohľad a chladným tónom odpovedal: „Lebo moc, ktorú má mať on, máš ešte stále ty."

Dievčinu to zasiahlo ako facka, to vôbec nečakala. Renovi sa na tvári objavil pohŕdavý výraz a pokračoval: „Ak by si pred Longom, hneď nazačiatku neušla, nevadilo by, že si Zelený drak vybral teba, namiesto Jackyho. Prešla by si do druhého sveta, dala by si moc následníkovi – môjmu bratovi a nebol by teraz v nebezpečenstve."

Ren sa vtedy skľúčene postavil a prešiel do obývačky. Nahromadilo sa v ňom veľa pocitov neistoty a strachu, ktoré ho vyčerpali viac, ako boj. Podišiel k oknu v Luciinej izbe a zahľadel sa na mesiac v splne.

Myslel na svoju dedinu, na všetky východné kmene, ktoré jeho brat nevie ochrániť bez moci Zeleného draka. Od ceremónie už ubehli dve fázy mesiaca – tak dlho bol jeho brat na úteku. Ako dlho to ešte vydrží? A Samelina kliatba na Luciinej ruke? Šlo o pascu? K tomu tá Monika... Prečo si ju Zelený drak vybral? Bol tam predsa Longov vnuk, schopný bojovník, síce pozemský, ktorý ešte skutočné nebezpečenstvo nezažil, ale predsa. Prečo mu to musel sťažovať práve s týmto dievčaťom?

Ren takto zaujatý prúdom svojich myšlienok, prebdel celú noc, ale k pravde sa bližšie nedostal.

------
Dúfam, že sa vám moje upravené (rozšírené) verzie príbehu páčia a nezabudnite prosím hlasovať. ;)