✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

11) č.1/2 V lese Niú

Monika sa s ťažkým srdcom vybrala k ošetrovni, kde na ňu už čakal Ren. Opieral sa o stĺp budovy s rukami prekríženými na hrudi, pričom sa mu na chrbte leskli jeho pripevnené zbrane, kde mu chýbala len šabľa.

Ren hľadel do prázdna, úplne ho pohltili spomienky na Novu, z ktorých ho vytrhla až Monika. „Môžeme ísť," povedala opatrne.

Ren na to len mlčky prikývol a vykročili na cestu vedúcu z dediny.

Tma už sadla, keď zišli z vyšliapanej cesty na voľnú stráň a Ren už dokonca ani nekríval. Monike sa vtedy naskytol pohľad na štyri z piatich mesiacov tohto sveta. Boli presne, ako jej ich Leo opísal, dva na jednej strane a dva na druhej strane oblohy. Monikou prebehli zimomriavky a striasla sa pri pomyslení, že ju sledujú.

„Je ti zima?" pozrel na ňu prísne Ren, pretože mala na sebe len ružové tričko s krátkymi rukávmi.

„Nie, len mi napadol príbeh o Samen a Gomen. Desí ma predstava, že by ma sledovali z oblohy."

Ren sa uškrnul: „Mala by si sa radšej obávať toho, čo ťa môže sledovať tu dole na zemi."

Monika sa zhrozene obzrela po okolí a pristúpila bližšie k nemu.

„To si spravil naschvál! Teraz budem totálne paranoidná!" šepla, pričom očami premeriavala okolie.

Rena jej reakcia pobavila a zrazu si uvedomil, že sa usmieva. Cítil sa pri nej zvláštne uvoľnene, dokonca na moment zabudol na svoje trápenie. Nevedel prečo, ale takto na neho pôsobila už v jej svete, keď býval u nich.

Nezvykli sa veľmi rozprávať, nebol čas. V škole ju nemohol rušiť, lebo by mu odhryzla hlavu. Na tréningoch sa bavili len o tom, čo a ako má správne robiť. No a po večeroch sa zvykla učiť. Po ich rozhovore v parku Folimanka už chápal, prečo je pre ňu škola taká dôležitá a často ju pri učení sledoval. Fascinoval ho totiž jej sústredný výraz tváre. Monika bola schopná si nad knihy sadnúť, i keď jej už nezostala žiadna energia a akurát nad nimi zaspala. Ren nad tým najprv len krútil hlavou, ale neskôr, keď zaspala pri písacom stole, tak ju začal prenášať do postele, aby ráno nebola dolámaná. Nepoznal ju síce dlho, ale za ten čas si na ňu zvykol a páčila sa mu jej blízkosť.

Monika si všimla jeho zasnený pohľad a pozrela do zeme.

„Je mi ľúto, čo sa stalo Nove. Možno, kebyže sa k nej dostanem skôr, tak..."

„Nie. Nič by si nevedela urobiť. Jediná, kto proti Ghysenovi mohla bojovať, bola Nova a bez svojej zbrane, toho nebola schopná."

„Ale ako je možné, že vycítila svoju zbraň v severnej dedine, keď tam nič nebolo?"

„Možno to bol trik Ghysena," odhadoval Ren a Monika na neho prekvapene zdvihla pohľad. „Nie je vylúčené, že jej zbraň naozaj zobral on a takto ju chcel vylákať."

„Prečo obetovala život pre čepeľ?" spýtala sa zamyslene Monika, pričom si vystrašene uvedomila, že to povedala nahlas. Pozrela na Rena a rýchlo sa začala ospravedlňovať: „Prepáč, nechcela som začať rýpať. Poznal si ju a ja tu začnem toto... prepáč."

Ren len nepríčetne prikývol. To ticho, ktoré nastalo, ho ale trýznilo. „Po tom, čo nejaký Rinku prejde výcvikom Senlin, tak mu vyrobia zbraň, ktorá mu pomôže plne kontrolovať jeho schopnosti. Stane sa neoddeliteľnou súčasťou jeho bytia, dokonca si s ňou vytvorí i psychické spojenie, pretože do nej daný Rinku vloží časť svojej duše."

Monika len s pootvorenými ústami hľadela na Rena. Jeho vysvetlenie ju fascinovalo, ale viac ju prekvapilo, že rozprával sám od seba. Vyzeral, že mu to pomáhalo.