✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

14) č.1/2 Oly a Nina

Oly sa pozrel na Moniku s neistým úsmevom a pohľadom na moment zablúdil k stromu, kde bolo pripútané mŕtve telo opilca. Monika skoro zabudla dýchať pri pomyslení, že Rinku vycítil, čo urobila. No vtedy im Ren dal pokyn, aby sa vybrali na cestu, a Oly len súhlasne prikývol.

Monika trochu nesvoja zaujala miesto po Renovom pravoboku a blonďatý mladík šiel po jeho ľavej strane. Dievčina si Olyho nenápadne premeriavala očami tak, aby si to Ren nevšimol. Bola presvedčená, že sa pozrel priamo na to miesto – prečo ale nič nepovedal?

Olyho výzor prišiel Monike tiež dosť zvláštny, mal z polovice vyholenú hlavu, pričom mal milý výraz na tvári a veľké modré hravé oči. Bol celkom fešný a modrá vesta, ktorú mal na sebe, sa mu naozaj hodila. Ale Monika očakávala, že ako Rinku, bude vyžarovať tú zvláštnu okúzľujúcu silu, akú mala i Nova, no nič. Bolo to preto, lebo nezdelil plnú moc svojho otca?

Do Moniky vtom niekto vrazil a ona si chytila boľavé rameno.

„Hej! Dávaj pozor kam ideš!" skríkol na ňu modrastý tvor s črtami hrocha a krátkym chobotom. Monika na neho vyvalila oči a Ren si ju okamžite pritiahol k sebe.

„Nečum na neho," šepol a ona sa rýchlo pozrela inam. Vtedy si uvedomila, že už boli v centre mestečka Hattapi a takéto divné kreatúry boli všade. Väčšinou tie tvory mali ľudské črty, ale nebola to podmienka.

„Drž sa pri mne," šepol jej znovu Ren a Monika ho s vypúlenými očami chytila zozadu za tmavozelenú tuniku, pričom nespúšťala oči z okolia.

Skupinka prechádzala hlavou cestou obchodného mestečka, kde boli všade po krajoch rôzne stánky. Monika videla predavačov s amuletmi, zbraňami, sušenými malými zvieratami, ktoré mali stiahnutú kožu. Pri pohľade na tieto pochúťky dievčina najprv zvraštila tvár, ale potom si spomenula, že niečo podobné jej Ren chytil na večeru v lese Niú, a musela uznať, že to bolo dobré.

Následne vedľa nich prefrčal kočiar, ktorý ťahal chlpatý okrídlený tvor s plochou papuľu, čo bežal po zadných končatinách, a Monika s úžasom otočila hlavu za zvieraťom.

Renovi sa na tvári objavil jemný úsmev, keď videl, ako sa dievčina obzerá po okolí, no nemohol jej to zazlievať, bolo sa na čo pozerať. Keďže cítil, ako ho drží Monika za tuniku, mal pocit, že mu nemôže zmiznúť bez toho, aby si to nevšimol, a tak otočil pohľad k Olymu.

„Čo sa ti podarilo zistiť?" opýtal sa ho vážne Ren, pochybovačne premeriavajúc okolie.

Oly bol na území Ohnivého draka už takmer tri cykly mesiaca, čiže skoro rok. Ren ho sem poslal v momente, keď na trón nastúpila nová dedička moci. Kráľovná Iris bola totiž mladá ctižiadostivá žena, o ktorej aktivitách chcel byť Ren včas informovaný. Len vďaka tomu, že patril Oly do rodu Rinku, sa mu naskytla príležitosť mať dokonalého dlhodobého špeha, na ktorého za celý čas nepadlo podozrenie.

„Tvojho brata doviezli dnes za úsvitu," začal Oly hľadiac pred seba. Nemohol teda vidieť, ako sa Ren zhrozene napol, pri pomyslení, že už Kaia má kráľovná Iris. „Nepriviezli ho v najlepšom stave a nechala ho zaviesť priamo do podzemia," dodal vysoký Rinku.

„Je v stráži Torn?" zaujímalo Rena.

„Áno, ale už ubehli dve fázy mesiaca a začína slabnúť," upozornil ho Oly.

„Dúfal som, že kvôli svojej veľkosti, vydrží viac," zašomral sklamane Ren, pri spomienke na svojho bojovníka z dediny Zeleného draka, ktorého vyslal na územie kráľovnej Iris hneď po tom, čo došlo k prerušeniu ceremónii predania moci jeho brata. Kai bol odvtedy na úteku a Ren sa medzitým snažil zistiť, kto stál za sabotážou. Bojovníkov vyslal na všetky územia dračích potomkov, ale až teraz, po tom, čo Kaia zajali Houréni, zistil, že za celým stála Iris a jej veštica.