✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

14) č.2/2 Plán záchrany

Oly s družkou si muža opatrne premeriavali očami, pričom sa k nemu Monika rázne otočila s otázkou, ktorá visela vo vzduchu. „Tak čo? Už im veríš?" vyslovila tónom, že ak nie, tak ho asi zmláti.

Ren sa na dievčinu po svojom boku neochotne pozrel a jemne prikývol hlavou.

„Najprv sa pokojne najedzme, potom môžeme prebrať plán," usmiala sa milo Nina a všetci okolo stolu poslúchli.

Oly si popritom premeriaval Rena, ktorý sedel oproti nemu. Pripadal mu iný, než predtým. Vždy bol strašne chladný a odmeraný, pričom nepreukazoval svoje pocity, ale teraz... Fakt, že ho Ninin pôvod tak strašne nahneval, pre neho vôbec nebol typický. Rinku očakával, že z toho nebude mať Ren radosť, ale to, ako zareagoval... Už v meste si všimol starostlivé pohľady, ktoré venoval Monike, a keď mu zmizla v dave – taký des na jeho tvári ešte nevidel. Bál sa ale o moc Zeleného draka, alebo o to dievča?

Oly vtedy pozrel kútikom oka na Moniku, ktorá jeho pohľad vycítila, venovala mu neistý úsmev a Rinku sa rýchlo uškrnul. Na jednej strane mu Monika prišla milá, no cítil, že s ňou niečo nie je v poriadku, všimol si to, keď sa zoznámili. Vo vzduchu vtedy cítil pach smrti, aj keď si nevedel vysvetliť prečo.

Keď všetci dojedli, Nina pozbierala drevené misky a lyžičky zo stola, pričom sa Oly postavil s vážnym pohľadom. „Hneď som späť," vyhlásil a s tým vybehol hore po schodoch, ktoré boli za Renom a Monikou.

Nina si sadla späť k stolu, k svojim hosťom, a milo sa usmiala. „Šiel si len pre svoje kresby," povedala vecne.

„Kresby čoho?" nechápala Monika.

„Časti hradu, kam sa mi podarilo dostať," ozvalo sa za nimi zo schodov. „Samozrejme svojimi znalosťami prispela hlavne Nina a nemôžem zabudnúť ani na Torna," povedal Oly, keď položil haldu papierov na stôl.

Monika s Renom sa okamžite priklonili bližšie k rôznym provizórnym náčrtom hradu a začali si obzerať žltkasté papiere.

Oly si sadol na svoje miesto, zopol ruky pred sebou a pozrel priamo na Rena. „Keď si ma pred tromi cyklami mesiaca požiadal, aby som šiel špehovať na územie Ohnivého draka, nepodarilo sa mi hneď dostať do hradu. Vydával som sa totiž za liečiteľa od hraníc a strážam som sa veľmi nepáčil," prekrútil pri tom očami. „Neviem, či to robili moje vlasy, alebo to, že som taký mladý, ale v moje schopnosti neverili."

Monika sa pri poznámke o jeho vlasoch uškrnula a napäto počúvala ďalej.

„Preto som sa zdržiaval v mestečku Lisoa, ktoré leží priamo pod hradom. Prenajal som si tam od jednej rodiny časť ich veľkého domu a začal som sa venovať liečiteľstvu. Ľuďom, čo na lieky nemali, ale potrebovali ich, som medicínu bol ochotný dať aj zadarmo, alebo prípadne za nejaké jedlo.

Kvôli tomuto sa veľmi rýchlo rozšírili správy o mojich schopnostiach a dopočula sa o nich i kráľovná, ktorá má malého chorľavého brata, Luciusa. Síce sa čarodejnica kráľovnej o chlapca stará už od útleho dectva, Iris chcela skúsiť niečo nové a zavolala ma na hrad."

Vtedy Oly vyhľadal jeden zo svojich nákresov a ukázal ho dvojici, ktorá sedela pred ním. „Tu môžete vidieť nákres prijímacej haly. Celý hrad je postavený na magmatickej hore, ktorú si prvá kráľovná pretvorila vďaka svojej sile. Horná časť hradu je pravidelná stavba. Celkom sa nám ju podarilo zmapovať, ale spodné časti hradu sú vryté chodby priamo v pohorí."

„Predpokladám, že väznice budú práve tam dole," odsekol vecne Ren.

„Áno," prikývol Oly. „Určite vieme, že sa tam dá dostať z prijímacej haly, lebo keď je kráľovná nespokojná so svojimi poddanými, nechá ich priamo odtiaľ odviesť dole."