✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

7) č.4/4 Šelma z tieňov

Monika s desom v očiach hľadela na netvora, ktorý sa bavil na bolestivých výkrikoch svojej obete. Pohľadom zablúdila na neďaleký krík, odkiaľ trčali nohy mŕtveho dievčatka. Znovu si vybavila ten moment, keď telom maličkej preletel oštep. Monikine kolená sa roztriasli a cítila, ako v nej začala vrieť moc Zeleného draka. Nechápala, prečo Ren zabil to dievčatko – prečo jej nedal šancu záchrániť ju?

„Načo mám potom v sebe túto silu?" šepla Monika pre seba a Ren na ňu pozrel kútikom oka. Sila Zeleného draka okolo nej vírila a bola viditeľná dokonca i voľným okom. Nebol teda jediný, kto jej venoval pohľad. I Hourén pred bránou videl tú energiu a ťažko prehltol, pretože mu došlo, čo to je.

„Monika? Čo robíš?" spýtal sa jej opatrne Ren a na to tá sila pohasla. Zavládlo ticho, pri ktorom sa nikto v okolí neopovážil nadýchnuť. Vtom Monika zdvihla hlavu a zem sa zatriasla. Všetci muži sa na pevnosti niečoho rýchlo chytili a Hourén dole pri ranenom bojovníkovi pevne zovrel oštep, ktorý mal ranený muž zabodnutý v nohe. Vtedy zo zeme pod obludou vystúpili korene, ktoré Houréna schmatli ako chápadlá. Monika videla svojimi jasnozelenými očami, ako niektoré obludy na okolí nepokojne vyskočili zo svojich skrýš, mieriac si to k svoju druhovi, lenže vtom sa konáre všetkých stromov na leme lesa medzi sebou splietli a vytvorili pevnú sieť.

Houréni začali kričať ako zvieratá a snažili sa predrať vytvorenou bariérou. Muži na pevnosti pritom len s údivom sledovali, čo sa deje pred ich očami. Zo strany sa zrazu vyrútilo pár oblúd, ktorým sa podarilo presekať hustou bariérou konárov. Monika ich periférne zahliadla a jej ruka automaticky vyletela do strany. Konáre stromov akoby na jej povel schmatli príšery a privinuli si ich ku kmeňom. Tí, ktorým sa podarilo vyhnúť ich smrteľnému objatiu, schmatli nohy korene, čo prerazili zem – všetkých pochytala. Ďalší Houréni sa potom už neopovážili vyliezť z lesa. To, ako po telách ich druhov pomaly postupovali korene smerom hore a začali ich dusiť, ostatných dostatočne odradilo.

Ren pozrel na Moniku a zdesil sa pri jej sklenenom pohľade. Očami stále sledovala Houréna, ktorý predtým týral raneného bojovníka. V pohľade obludy sa zračil strach, myslel si, že ho čaká rovnaká smrť ako ostatných, ale Monika pre neho plánovala niečo úplne iné. Spustila ruku a pristúpila bližšie ku kraju pevnosti.

„Dostaneš, čo si zaslúžiš, ale nie odo mňa," šepla potichu. Jej slová počul len Ren, ktorý k nej stál najbližšie a telom mu prešli zimomriavky – šla z nej hrôza.

Monika uprela pohľad na výzbroj obludy a svojím jasnozeleným pohľadom hľadela na temnú energiu, ktorá obklopovala jeho brnenie.

„Cítim, že tam ešte stále si. Preber sa a budeš sa môcť POMSTIŤ," šepla z pevnosti a napriek tomu, že to povedala potichu, to posledné slovo zarezonovalo kosťami brnenia veliteľa Hourénov. Sila, ktorá v nich bola – temný tieň – otvoril oči. Monika rozprestrela pred seba prsty a Ren sa na ňu s očakávaním pozrel. Dievčina pevne stisla zuby k sebe a na tvári sa jej objavil sústredený pohľad. Cítila, ako jej do chrbta seká bolesť, ale neprestávala. Vtom všetci uvideli, o čo sa snažila. So silou Zeleného draka vytiahla duchov z kostí brnenia Houréna a pred ich očami sa spojili do jednej bytosti. Muži na pevnosti, ale i obludy v lese, sa zdesene pozreli na tvora tvoreného z temnoty, ktorý nabral podobu trojmetrovej šelmy.

Hourén, ktorého korene priviazali k zemi, sa snažil vyslobodiť. Trhal sebou, napínal svaly, ale nevedel sa pohnúť. Šelma tvorená z tieňov pomaly otočila pohľad k Monike a niektorí muži na pevnosti sa roztrasene schovali. Jediný pohľad na tvora a pocítili dych smrti. Ren sa znovu pozrel na Moniku a na tvári sa mu zračil zvláštny obdiv. Srdce mu bilo vzrušením a strachom zároveň.