✔📖 DRAČIA PERLA - kniha prvá - Zelený drak

6) č.3/3 Dlho očakávaná správa

Bol piatok večer a Monika hľadela na plechový náramok na svojej ľavej ruke. Prstami pomaly prechádzala po jeho vydutých symboloch a rozmýšľala nad tým, aké by bolo cítiť plnú moc Zeleného draka. Už takto jej každučký kúsok tela priam vibroval od tej sily. To čo teraz dokázala urobiť, ako manipulovala so silou v rastlinách – tá moc jej priam opantávala zmysly a náramne si posledných pár dní výcviku užívala.

Mesačný svit vstupoval cez veľké okno do tmavej kuchyne, kde sedela pri jedálnom stole. V mysli blúdila v Renovom svete, predstavovala si, čo tam na ňu čaká a nevedela, či sa na to teší alebo sa toho bojí. Po chvíli vypustila všetky svoje myšlienky z hlavy a zdvihla ruku nad Luciinu mäsožravú rastlinu, ktorá bola na stole. Vďaka jej moci ožila a kvety, ktoré pripomínali ústa, sa začali priam zúrivo po okolí pohybovať hľadajúc svoju korisť. Monike to prišlo náramne vtipné, ale keď vo dverách uvidela Rena, zľakla sa a rastlinka opadla späť do svojho nehybného stavu.

„Čo robíš?" spýtal sa jej prísne Ren, nepáčilo sa mu, keď svoju moc používala na hranie. Už takto si párkrát všimol, že svoju silu zneužíva. V prípade, keď ju niekto naštval na ulici – že do nej napríklad drzo drgol – nechala vyrásť neďaleký koreň stromu, aby sa dotyčný potkol. Síce boli jej odplaty neškodné, ale Ren sa obával, že na ňu tá sila pôsobí viac, než si uvedomuje.

„Nič," odfrkla, vstala a odišla do Luciinej izby.

***

Ďalší deň sa Monika zobudila do sychravej soboty, ale jej tvár i napriek tomu zdobil široký úsmev. Na obed sa totiž mala stretnúť so svojimi kamarátmi v pizzerii neďaleko ich školy. Tréningy jej šli tak dobre, že Tomen navrhol deň voľna. Monika sa na to veľmi tešila. Konečne sa mohla zbaviť Rena s jeho prísnymi pohľadmi a užívať si svoj vysokoškolský spoločenský život.

V pizzerii sa stretla s Petrom, Katkou a Verčou. Všetci to boli jej spolužiaci z oboru, ktorých mohla naozaj nazývať svojimi priateľmi. Peter a Katka pochádzali zo Slovenska a i napriek tomu, že Katka bola z Monikinho rodného mesta, stretli sa až na vysokej škole. Monika niekoľkokrát uvažovala nad tým, aké by bolo, kebyže sa s od nej vyššou milou brunetou s polodlhými vlnitými vlasmi a krásnym úsmevom, stretne skôr. Ale hlavne sa tešila, že sa stretli aspoň v Prahe.

Konkrétne sa našli, aj s Veronikou, na zoznamovacom kurze pre prvákov, ktorý Univerzita Karlova tradične usporadúvala v kempe uprostred prírody. Tieto ich prvé vystrašené študentské dni, strávené mimo civilizáciu, zblížilo dievčatá a odvtedy sa ich priateľstvo len rozvíjalo.

O tom, že v bojových podmienkach sa tvoria tie najpevnejšie priateľstvá, svedčí i Monikin vzťah s Peťom. S hnedovlasým mladíkom s okrúhlou tvárou a miernym strniskom sa dievčina zblížila na povinných hodinách plávania. Na začiatku ich štúdia boli totiž obaja slabí plavci a naspídovaná učiteľka plávania ich veselo stresovala v hlbokom bazéne.

V pizzerii Peter rozprával historky z laborky, v ktorej začal pracovať na svojej bakalárke, a dievčatá tiež hovorili svoje predstavy o tom, akému výskumu by sa chceli v budúcnosti venovať. Následne sa ich rozhovor obrátil na ostatných z ich oboru, na to kde pracujú a na rôzne pikošky o nich.

„... počula som, že už začala chodiť s niekým novým. Nie?" pozrela Katka na Veroniku.

„Ještě ne oficiálně. Byli venku jen dvakrát, ale Kamile se moc líbí," uškrnula sa dievčina s krátkymi čiernymi vlasmi.

„A čo TAMTEN?" pozrel Peter otázne na dievčinu s gaštanovohnedými vlasmi, lebo mu nenapadlo jeho meno.

„Ren?" doplnila neisto Monika.