Všetko okolo nás

2. Kapitola

Juchuu pondelok . Rýchlo som vstala a šla sa napiť vody . Všetci už boli hore keďže ja vždy vstávam neskoro . Vylehúvanie v posteli to je moje . rýchlo som zhltla maslový croissant a spravila rannú hygienu . Vybehla von s Perlou , pobalila sa do školy a bežala čo to dalo . Teda nie že by som musela ale musela. Prišla som zároveň s Jess . Sme najlepšie kamarátky a poznáme sa od škôlky . Viete taký ten pocit spriaznenej duše . Niekedy jej ani nič nepoviem a presne vie ako sa práve vtedy cítim . Sme prváčky na strednej ale nie sme spolu v triede . Neviem akým nedorozumením ale ani na základke sme spolu neboli . Chvala bohu sú prázdniny za rohom . No ... teda ani nie tak za rohom ale dajme tomu .

„ No čo ideme robiť po škole ?" spýtala sa Jess.

„ Nooo..." neviem ako jej mam povedať že idem s Chrisom .

„ Ale nieee , to si robíš srandu že ideš zas s ním ."

Popravde Jess ho nemá dáko v láske , ma totiž pocit že mu hovorím viac ako jej. Nakoniec som kývla hlavou že s nim idem . Nebola spokojná ale nemala s tým čo spraviť . Veď býva hneď vedľa . Môžeme sa vidieť kedykoľvek. Škola prebehla bez väčších komplikácií a ja som sa mala stretnúť s Chrisom . Dlho sme sa nevideli keďže spolu tak často nie sme . Chcel sa so mnou porozprávať, tak som zvedavá že o čom .

„ Ara ? pôjdeš mi naproti ?" povedal do telefónu s dosť neistým tónom .

„ Jasne a kde si ?"

„ Práve som pri posilke ."

„ Dobre , hneď som tam ," popravde vôbec sa mi nechcelo trepať cez celé mesto . Tak som si dala slúchadla a šla som .

Asi v trištvrte cesty som ho zahliadla .No konečne . Zložila som slúchadla a nasadila široký úsmev . Asi som vyzerala divne ale keď ja som rada že  som ho konečne videla . On sa zas neusmieval . Nikdy sa neusmieval . Ale mňa neoklame ten jeho výraz . Ja viem že aj on je rád keď ma vidí . Prezrádzajú mi to jeho oči . Mali sme spoločné miesto kam sme skoro stále spolu chodili tak sme ako zvyčajne išli tam . Sadli sme si a spustil .

„ Vieš chcel by som sa porozprávať o nás ... „

Pane bože úplne som zamrzla . Čo o nás ? Dačo mu vadí ? Alebo čo ?

„No ... počúvam . „ povedala som sebaisto . Teda myslím.

„ Chcem aby sme mali úprimne kamarátstvo . A chcem aby si vedela že som tu pre teba než sa ti deje čo sa deje . Na mňa sa môžeš spoľahnúť . „

Wau ! Toto som od neho nečakala. Jemne mi odľahlo a zároveň ma zahrialo pri srdiečku . Je to milé keď vám toto niekto povie .

„ Ja ... ja ani neviem čo mam na toto povedať , „

„ To mi je jasne princezná Ďasienko ,"

„ ha-ha-ha ." zazrela som na neho . Nechápem čo ma s mojimi ústami .

Rozlúčili sme sa lebo bolo už dosť hodín a išla som domov . Cestou som stretla Karlu a Siu. Poznáme sa len z videnia a tak sme sa dohodli že skočíme niekedy von . Prišla som domov, šla s Perlou a uložila sa spať .