4.Kapitola

55 5 0
                                    

„Ari dnes ideš niekam po škole ?" kričala sestra.

„no... mam isť von , prečo ?" spýtala som sa aj keď ma to dáko veľmi nezaujímalo .

„Chcela som či by si nemohla kúpiť tu čiernu masku, čo som ti ukazovala ."

„jasne ." odpovedala som.

Škola šla pomaly ako slimák na pretekoch . A vlastne som nevedela či som rada alebo nie . Z toho stretnutia som bola dosť nervózna .

„Cŕn" zazvonilo na koniec poslednej hodiny.

Rýchlo som zišla po schodoch a šla rýchlim krokom do kaviarne. Už som sa blížila , keď som ho zbadala . Dobre Ari len nádych a výdych . Vravelo mi moje podvedomie .

„Ahoj" nasadil široký úsmev.

„Čau „ povedala som dosť neisto .

„Ako sa máš ?"

„Dobre a ty ?"

Konverzácia začínala tak ako každá no po 5 minútach sme rozrozprávali tak ako by sme sa poznali od mala . 2 hodiny ubehli ani neviem a ako .

„No dobre tak ja idem ." oznámila som .Šli sme zaplatiť účet . Teda zaplatil ho on ako správny gentleman.

„Nemám ťa hodiť domov ?" opýtal sa dosť sebavedomo.

„Nooo ja ti neviem ."

Čo ? On ma vodičák ? Čo ten .. ale auto? Môj mozog zaskratoval.

„Však sa neboj , jazdím bezpečne ." uisťoval ma .

„ No dobre kde stojíš ?"

„ Len tu kúsok ."

Prešli sme za roh a tam stal ten krásavec . Bolo to BMW M4. Keď sme si sadli dnu bolo to ako v raji . Interiér bol vkusne zariadený. Poťahy na sedadle boli čierne a kožené . No proste krása . Viem oceniť kvalitu a tak som mu to auto pochválila. Pekne poďakoval a vyhodil ma pred domom. Rozlúčili sme sa objatím a šla som domov . Cítila som sa s nim dobre a tak som mu napísala či sa ešte niekedy nestretneme. Súhlasil a ja som šla spokojne spať .

Všetko okolo násTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang