33.Kapitola

8 0 2
                                    


Dva týždne ubehli ako voda a Perličke sa polepšilo. No ešte stále to nebola ona. No ja som ju rozmaznávala najviac ako som vedela. Dostala všetko na čo sa pozrela. Možno to nebolo správne no ja som jej nevedela teraz odolať.
Dnes sme mali ísť k veterinárovi a tak som bola zvedavá čo povie. Keď sme prišli skontroloval ju. Nevyzeral tak ako by sa dialo niečo zle. A nakoniec sa ani nedialo. Povedal že je v poriadku a že má dobrať lieky a bude všetko fajn. Ešte jej zobral krv aby sa uistil že je všetko fajn. Odchádzala som od neho šťastná ako blcha. Konečne je moja malá Perlička v pohode.
Ako tak čas plynul bola za mnou polka prázdnin. O pár dni sme mali ísť na dovolenku a ja som ešte stále nevedela čo si zobrať zo sebou. Rozmýšľala som nad tým celý ten čas. No aj tak som na nič neprišla.
Poobede mi volal Ben či sa nemôžeme stretnúť. S ním sa to nikam nehýbalo. Ani sme neboli v dákom kontakte. Neviem prečo ale cítila som sa zvláštne keď mi volal. No nechcela som sa nechať odradiť pocitmi.
So stretnutím som súhlasila a aj sme sa stretli. Wau! Aké prekvapivé. Celé to stretnutie bola dáke zvláštne. Cítila som že niečo nie je v poriadku. No nevedela som ako sa ho spýtať či sa niečo deje. Nakoniec to zo mňa vyhŕklo. Ako inak.
„Deje sa niečo?“
„Stretol som jedno dievč...“ opäť to nedopovedal. Niekto by povedal že by ma to zlomilo no nebolo to až také zlé.
„Hah, Ben, pozri. Kľudne to dopovec ja som v pohode.“ Povedala som.
„Ozaj?“ pozrel neuveriteľne prekvapený.
„Jasné.“ Nebola to úplná pravda no ak sa chlapec zaľúbil bolo by blbé keby sa na neho za to nahnevám. Ako inak som sa rozhodla že nebudem tá zlá. Vyrozprával mi o nej toho veľa. Zhodou okolností som ju poznala. Ale nevadilo mi to veď predsa je to jeho život.
Po našom stretnutí som sa cítila o kus lepšie no zároveň horšie. Pocity sa vo mne bili len taká radosť. Ešte stále som niečo voči nemu cítila no vedela som, že by to nemalo takto zmysel. Celú noc som nad tým rozmýšľala vlastne ani neviem prečo. Dookola som si premietala čo sme zažili. Chvíľou mi bolo dosť na nič no potom som sa na to pozrela z iného pohľadu. Aspoň ho nestratím ako osobu. Ani neviem ako a bolo ráno ďalšieho dňa. A ja ako inak som nespala ani jednu minútu. Však som tak aj vyzerala.
Dnes som sa rozhodla ísť k babke s dedom a rovno som so sebou zobrala aj Perlu. Keďže ideme na tú dovolenku tak sme sa s nimi dohodli že bude u nich. Bola som tam celý deň. Babka navarila obed a spoločne sme sa najedli. Bolo to ako inak skvelé. Varenie je jedna z vecí ktorá jej ide.
Ku večeru sa mi ponúkli že ma odvezú domov. Rozlúčila som sa s Perličkou a pobrala sa baliť. Keď ma dedo vyhodil pred domom všade bola tma. Doma zas nik nebol. Aj keď som netušila prečo.
Usadila som sa v izbe a vytiahla kufor. Nahádzala som si tam všetky veci a zaspala som na podlahe. Ja som taký ten typ že kam ma položíte tam budem. Však som potom aj vstala celá dolámaná. A začal sa ďalší deň prázdnin.

Všetko okolo násTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang