Všetko okolo nás

21.Kapitola

Ubehol týždeň a Benovi sa stále nepolepšilo. Nechodila som do nemocnice často. Vždy keď som tam prišla bolo mi ťažko. Konečne sme mali pár dní voľných. Rozhodla som sa že zavolám Jess aj s Mattom si trošku zaplávať.

 A prečo obidvoch? Lebo za ten týždeň sa toho veľa pomenilo. Matt sa konečne rozhýbal a odhodlal sa dať Jessike pusu. Keď mi to oznámila bola som hádam viac šťastná ako ona. Považovala som to za spečatenie ich vzťahu. Stretnutie sme si dohodli o štvrtej popoludní. Už pár dní som nič nejedla. A tak som schudla asi 5 kíl. Bolo to na mne dosť vidieť. A preto som sa rozhodla zobrať si celé plavky. Mne osobne sa strašne páčili. Boli čierne a na nich biely nápis. Pre niekoho obyčajné no mne sa na to viazala spomienka. Asi v takejto dobe pred rokom som bola s mamkou, babkou a sestrami v nákupnom centre. Mamina spolu so setrami niekde odišli a ja s babkou sme hľadali plavky. Keď v tom doniesla tieto. Hneď sa mi zapáčili. Bol to presne môj štýl. Vyskúšala som si ich a parádne mi sadli.

Pobalila som si osušku a vydala sa na miesto stretnutia. Popravde opäť som sa chcela trochu prejsť preto som šla skôr. No ako inak som meškala. Môj najväčší problém v poslednej dobe je chodiť na čas. Vždy sa niekde zabudnem. Koleno už bolo celkom zotavené aj keď občas mi pripomenulo že ho mám, inak nerobilo väčšie problémy. Jess na mieste už stála no Matta som nikde nevidela. Zvláštne myslela som si že prídu spolu.

„Ahoj." Objala som Jessiku a vydali sme sa smerom k plavárni.

„Mám ti od Matta odkázať že ho to mrzí ale že nemôže prísť. Vraj sa neskôr k nám pridá."

Úprimne som bola aj rada. Aj tak som ho volala len kvôli Jess.

„No to ma mrzí. Tak hádam potom večer." Povedala som. Aj keď uznávam že som klamala.

Konečne sme sa blížili k plavárni.

„Ari?" rozmýšľala som keď ma Jess vytrhla z mojej mysle.

„Áno?" pozrela som na ňu so spýtavým pohľadom.

„Ako je na tom ten Ben?"

„Sama neviem. Nebola som za ním."

„Prečo?" na tvári jej naskočil zaujímavý pohľad.

„Neviem. Aj by som chcela ale bojím sa tam ísť. Keď tam prídem mám pocit že som úplne bezmocná. Vlastne to nie je len pocit. To tak aj je. A preto tam radšej nechodím." Povedala som.

„Jasné, ja ťa chápem. Keby sa toto stane Mattovi ja by som sa asi zrútila." Povedala so silným zamyslením.

Opäť Matt. Ako nemám nič proti no niekedy to s ním Jessika preháňa. Ale musím uznať že je to zlaté ako sa ľúbia.

„Dobrý deň. Poprosím vás dva študentské vstupy." Povedala som pri kase a utekali sme sa prezliecť. Samozrejme že nie doslovne.

„Budeme aj plávať že?" spýtala som sa Jess.

„No jasné môžeme ak chceš." Usmiala sa na mňa a vytiahla si osušku.

Ja som spravila to isté a vošli sme dnu. Osušky sme si odložili a skočili do vody. Nebola studená ale taká akurát. Odplávali sem si asi desať dĺžok, keď sme sa rozhodli ísť do sauny. Nik tam nebol a tak sme si sadla každá na iný koniec a nahlas sa rozprávali. Aj keď by malo byť v saune ticho bolo nám to jedno. Nikoho sme tam nerušili. Prebrali sme hádam všetko čo sa dalo. Milujem rozhovory s Jessikou. Vždy sa toľko nasmejeme. Po ukončení nášho výletu sme zamierili do „našej" kaviarne. Medzi tým volal Matt kde sme že príde.

„Ahojte." Zjavil sa z ničoho nič. Jessika sa postavila a dali si bozk a ja som len kývla hlavou.

„No kde si bol že si nemohol prísť?" spýtala som sa ho arogantne, no myslela som to ironicky. Pochopil o čo mi ide a usmial sa.

„Na poslednú chvíľu mi zavolali že máme tréning."

„Nedostatočný dôvod." Povedala som a všetci traja sme sa začali smiať.

Bol to veľmi príjemný večer. Tam mi došlo že Matt nie je taký idiot ako som si myslela. Sedeli sme tam asi tri hodiny. Takto rýchlo mi čas naposledy bežal len s Benom. Ako sme tak sedeli Matt sa s Jessikou začali olizovať. Ja som ihneď odvrátila zrak a všimla som si ako do kaviarne prišiel dáky chlapec s nejakým dievčaťom. To dievča som už videla v škole no chlapec bol úplne neznámy. Ako inak, zas som ho začala pozorovať. Bol vysoký, chudý a mal kučeravé vlasy. Nevyzeral namyslene ale tak krotko. Zvláštne. Málo kto takto vyzerá. Nevenovala som im príliš veľa pozornosti. Iba dovtedy kým Jessika s Mattom neprestali.

„Nepôjdeme pomaly už?" navrhol Matt. Jessika ani ja sme neboli proti a tak sme požiadali účet. Všetko to zaplatil on. S čím som nesúhlasila keďže so mnou nechodí. Nech si Jess platí čo chce, no ja to nemám rada. Rozhodla som sa ísť domov keď som usúdila že by bolo na čase naše hrdličky nechať osamote. Po ceste domov som stretla Chrisa. Bolo to milé prekvapenie. Chvíľu sme spolu pobudli a potom sme sa vybrali každý svojou cestou. Konečne som prišla domov. Pozrela som do kalendára a zistila som že o dva týžďne nám začínajú letné prázdniny.

Konečne! Vydýchla som si lebo nabudúci týždeň mám tu skúšku. Už všetko na ňu viem a tak si to len opakujem.

Asi o desiatej večer mi volala Sabrina že Ben sa už prebral. Neskutočne mi odľahlo. Bola to asi tá najlepšia správa akú som mohla za posledných pár dní dostať. 

Na ďalší deň som sa rozhodla že ho pôjdem pozrieť. Prišla som hneď ako začali návštevné hodiny. Zastala som pred dverami a zhlboka sa nadýchla. Jemne som zaklopala na dvere, počkala asi dve sekundy a vstúpila som dnu. Ležal tam! A  bol pri vedomí.

„Ahoj" Jemne šepol a venoval mi ten jeho krásny úsmev.

Bolo to také pekné až ma zahrialo pri srdiečku.

„Ahoj zlatko." Šepla som mu do ucha a chytila ho za ruku.

Zlatko? Naozaj som to povedala? Nie je to čudné? V hlave mi behali len tieto myšlienky a zároveň som bola šťastná.

„Ako sa cítiš?" pozrela som na neho no on pozeral do steny.

„Lepšie keď tu si." Mrkol na mňa a pomaly sa ku mne otočil. Venovala som mu úsmev a pozerala na neho ako na výstavný kus.

„Už ti aj vraveli niečo lekári?"

„Iba že je zázrak že som sa prebral. Ale inak nič také." Začal sa smiať. Aj keď som nepochopila čo je na tom vtipné. Sedela som tam asi ďalšie dve hodiny a bola by som tam aj dlhšie no prišli jeho rodičia aj z jeho sestrou a tak som odišla.

Keď som prišla domov cinkla mi od neho správa.

"Ďakujem že si za mnou dnes prišla. Vďaka tebe mám krajší deň. Hádam ešte prídeš. A prepáč za to všetko."

Bolo to milé. Bola som z toho úplne mimo. Ako asi ešte z ničoho. Po zvyšok dňa som preležala v posteli aj keď moja myseľ so mnou nebola. Bola pri Benovi. A nechcela od neho odísť.

::::::::::::::::::

Ták a je tu ďalšia časť. Prepáčte že som už dlhšie nič nepridala. Nemala som veľa času. Tak hádam vám to táto kapitola vynahradí.