Všetko okolo nás

24.Kapitola

Konečne! Dnes je koniec školy. Vstala som z postele s natáčkami na hlave. Doma boli všetci. Bolo to nezvyčajné. Naraňajkovali sme sa všetci spolu. Už dlho sme spolu neraňajkovali. Keď som dojedla rýchlo som vbehla do kúpeľne. Spravila som rannú hygienu, opláchla si tvár a pomaly začala dávať dole natáčky. Keď som vošla do izby začala som rozmýšľať čo si oblečiem. Von bolo už teplo a tak som zvolila bielo modré kockované šaty. S Jess som bola dohodnutá že pôjdeme spolu do školy. A keďže som mala ešte dostatok času tak som sa rozhodla že na namaľujem. Na očné viečka som zvolila ligotavý tieň a mihalnice som si natrela špirálou. Keď som bola hotová tak som sa rozhodla ísť.

„No čo pripravená?" spýtala sa so širokým úsmevom.

„Na čo?" nechápala som o čom hovorí. Veď je to len koniec školského roka.

„Ale na nič." Povedala a začali sme kráčať smerom do školy.

Po asi päťsto metroch si spomenula že si niečo zabudla. Spýtala som sa že či mám ísť s ňou. Vraj to nie je potrebné že je hneď späť. Ostala som teda stáť na mieste.

„Ehmm... nechcem rušiť." Ozval sa mužský hlas za mojím chrbtom.

„Nie nie nie! Len nech to nie je on!" Ten hlas som spoznala. Veď predsa naň sa nedá len tak zabudnúť. Pomaly som sa začala otáčať s poslednou nádejou aby to nebol on. Zdvihla som zrak. Stál tam s kyticou ruží a s úsmevom na tvári.

„Čo tu robíš?" spýtala som celá nervózna.

„Chcem vyriešiť veci ktoré sú nedoriešené." Povedal.

„No... Tak začni." Povedala som a ruky si založila v bok.

„Nejdeme sa prejsť?"

„Nemôžem musím čakať na Jess." Povedala som s ironickým úškrnom.

„Myslím že jej nebude vadiť keď nepočkáš." Povedal, chytil ma za lakeť a potiahol aby sme sa pohli vpred.

„No.. pokračuj." Povedala som a vytrhla som mu aby som mohla kráčať sama.

„Pozri to čo sa stalo v nemocnici bolo jedno veľké nedorozumenie. Neviem prečo to Sabrina spravila. Nikdy predtým sa to nestalo. A už sa ani nestanne. Prerušili sme všetky kontakty." Povedal a usmial sa.

„To je fajn. Ale... pozri nechcem ťa raniť ale nemáme budúcnosť. Mrzí ma to." Povedala som.

„Nie, veď to skúsme. Nič za do nedáš. Daj mi šancu." V jeho tvári blyslo zúfalstvo.

„Dám za to svoje srdce. Pozri nie je to tak že si mi ukradnutý no ja nemôžem. Hlavne kvôli sebe." povedala som.

„Je to na tebe. No ja chcem." Pozrel na mňa smutným pohľadom.

„Nemá to budúcnosť." Pevne som ho chytila za ruky. „Toto ale neznamená že sa nemôžeme baviť. Ale len ako kamaráti." Povedala som a silno ho objala. Držala som ho ako najsilnejšie som vedela. Nerob to! Kričalo moje srdce. No mozog bol zjavne silnejší. Jeho vôňa na mňa pôsobila so všetkých síl. Jeho dotyk vo mne vyvolával to čo žiadny iný nie. Jeho oči boli tie najkrajšie na svete. Odolávala som mu ako najlepšie som vedela. Nakoniec som sa od neho odtrhla.

„Nemáš dnes koniec roka?" spýtala som sa.

„Vlastne áno. Mal by som ísť." Povedal a hneď sme sa aj rozlúčili. Je to zvláštne no mne skutočne odľahlo. Aspoň to mám za sebou.

Do školy som šla sama. Na Jessiku som nečakala. Ako som sa blížila k hlavnému vchodu stála tam celá škola. Zahliadla som Matta no onedlho na to sa mu okolo krku hodila Jess. Keď si ma všimli prišli ku mne.

„No čo ako?" spýtal sa Matt.

„To čo ste spravili bolo od vás to najhnusnejšie čo ste mi mohli urobiť." Povedala som. Na tvári sa im obom objavili výčitky. „Ale.." pokračovala som. „Ďakujem vám." Ako som to dopovedala bolo vidno že im odľahlo.

„A čo sa teda stalo?" spýtali sa jednohlasne.

„Nič. Ukončila som to." Usmiala som sa na nich.

„Po... počkať čo?" pozrela na mňa Jess.

„No nemala som na výber." Povedala som keď sme mierili k triedam. Ešte som sa stihla spýtať či po skončení niekam pôjdeme. Jess len prikývla a zaliezla do triedy. Po ukončení mi volal Make ako sa mám a či mám niečo nové. Nič som mu nevravela. Viac ma zaujímalo ako sa to vyvíja so Cheryl. Vraj to ide tým správnym smerom. Vravel že to vyzerá na vážny vzťah. Opäť bolo počuť lásku v jeho hlase. Naplnilo ma šťastím. Bolo to milé ako bola Jessika aj Mike zaľúbený. Ku večeru mi volal Chris či sa nestretneme. Neprotestovala som. Dohodli sme sa na mieste stretnutia a tak som tam rovno zamierila. Keď som vyšla z rohu bol tam Chris s dákymi dvoma chlapcami. Znervóznela som. Nemám rada zoznamovanie no nedalo sa cúvnuť. Nabrala som všetku odvahu ktorej teda nebolo veľa a podišla k nim.

„Ahojte." Zamrmlala som si popod nos.

„Ahoj. Toto je Cleo a Luke." Povedala s úsmevom.

Pozrela som na nich a mykla hlavou čím som dala najavo že ich "rada" spoznávam. Luka som poznala z kaviarne. On bol ten čo tam bol s tým dievčaťom keď som tam sedela s Jess a Mattom. Nepobudli s nami dlho a odišli. Boli celkom fajn. Teda tak fajn ako len za tú chvíľu mohli byť. S Chrisom som bola asi do pol noci von. Našim to nevadilo. Vraj teraz cez leto budeme mať dlhšiu večierku. Bola som unavená no zároveň mi bolo fajn.

Ako sme prechádzali ako cestovnej kancelárie všimli sme si tam zájazd do Európy. Hneď sme si začali plánovať že keď budeme starší tam niekedy pôjdeme. Vybrali sme si aj presné mestá ktoré chceme navštíviť. Viem vyznie to divne no bolo príjemné trochu ujsť do mesta snov. Boli sme ako pojašený. Prešli sme celé mesto no nakoniec sme skončili na pláži. Len sme tam sedeli a počúvali šum vĺn.

„Nie je to zvláštne?" prelomil naše mlčanie.

„Čo myslíš?" pozrela som na neho. No cez tmu toho veľa nevidela.

„Všetko okolo nás. My, ľudia v našom živote a aj veci." Asi ho opäť zlomila jeho filozofická chvíľka.

„Všetko má dáky význam." Poznamenala som.

„Hej?" povedal a začal sa smiať. Postavil sa a prehodil si ma cez plece.

„Čo to robíš?" môj krik sa prelínal s mojím smiechom. Neodpovedal len utekal. A kam? No predsa do vody. Len ma tam tak šmaril ako by som nemala kosti. Klasika. Vždy musí byť akčný. Keď som sa vynorila začala som ho topiť. Nie naozaj. Len tak aby si chlipol slanej vody.

„Chceš sa hrať? Fajn." Povedal a vrhol sa na mňa. Nedovolil mi ani sa na to pripraviť. Chytil ma za ruku a z celej sily potiahol tak aby som neudržala rovnováhu. Takto sme sa doťahovali asi pol hodinu. Parádne som sa zabavila. Celá mokrá som vyšla z vody a sadli si.

„No čo stačilo?" ironicky poznamenal.

„Ty si šialený!" povedala som a začali sme sa smiať. Krajšiu noc som ešte nikdy nezažila. Bolo to úžasné. Keď som prišla domov všetci boli preč. Rozhodla som sa zavolať Benovi. Chcela som aby naše kamarátstvo malo zmysel. Nedvíhal. Neviem či bol nahnevaný alebo len nepočul. No nezaťažovala som sa tým. Perla si ku mne sadla na pohovku v obývačke a otvorila som si orieškovú zmrzlinu. Pomaly som ju jedla až kým sa mi nechcelo spať. Bol to skvelý deň. O dva dni má Jess narodky tak to plánujem poriadne osláviť.

::::::::::::::::::::::

Tak na Vianoce tu máme takúto časť. Prajem všetkým krásne sviatky.