Všetko okolo nás

12.Kapitola

„Pome Ara zaber." Kričala po mne trénerka.

Keď som behala šprint na 100 metrov. Viem že to myslí v dobrom ale bolo to už štvrtý krát po sebe, vtedy som už ozaj nevládala. Dobehla som a trénerka mi povedala čas. Nuž mám čo ešte zlepšovať. Preteky sú o dva týždne. Našťastie sú u nás. Takže nebudem nikam cestovať.

 Po tréningu som si šla sadnúť do takej malej kaviarničky. Je to síce kaviareň no ja som si dala čaj. Ticho som tam sedela a popíjala čaj keď v tom vošiel Matt s dakým kamarátom. Chvíľu tam sedeli a potom jeho kamarát odišiel. Pozorovala som čo sa deje keď v tom vošla Jess. Nevšimla si ma. Išla za Mattom. Mala obtiahnuté čierne šaty , natočené vlasy a to všetko jej dopĺňal jemný červený rúž. Bola krásna. A to šťastie ktoré jej kričalo z očí sa nedalo ani opísať. Sadla si k nemu a začali sa rozprávať. Na chvíľu ma pohltili moje myšlienky keď v tom sa spustil silný krik. Prezrela som si celú miestnosť. Pohľad mi ostal na stole kde sedela Jess s Mattom. Teda bolo tam ešte jedno dievča. Tá sa tam rozkrikovala.

„Koniec? Aký koniec?" nahnevane sa na neho pozerala.

„Povedal som ti že už nemáš za mnou liezť!" skríkol na ňu.

Jessika iba nechápavo pozerala raz na jedného potom na druhého.

„Čo čumíš ty mrcha!" osopila sa na ňu neznáma.

Aká mrcha? Ako náhle som to započula vyletela som zo stoličky ako šíp. Mojej najlepšej kamarátke nebude hovoriť nikto že je mrcha. Pribehla som k stolu a neznámu poklepala po pleci.

„Čo je?" vybrechla na mňa.

„Nazvala si práve moju najlepšie kamarátku mrchou?" pozrela som na ňu nahnevaným pohľadom.

„Ara a ty tu čo robíš?" spýtala sa Jess.

„To si vyjasníme neskôr." Odvrkla som.

„Takže táto preberačka frajerov si zavolala SBS!" povedala  s úškrnom.

Ako náhle som videla v jej očiach toľkú zlomyseľnosť neovládla som sa a jednu jej vrazila.

„Preboha čo robíš!" vybehol na mňa Matt.

„Ja čo robím? Narob si najprv poriadok zo svojou bývalou." Začala som na neho bezvýznamne kričať.

„Ja niesom jeho bývalá." Oznámila a postavila sa.

Ako náhle to Jess počula so slzami v očiach vybehla z kaviarne. Chcela som ísť za ňou no vedela som že ja nie som tá ktorá by mala za ňou utekať. Tak dúfam že sa ten kretén pozbiera a vybehne za ňou.

Nespravil nič. Iba tam nemo sedel a čumel do blba. To dievča po chvíli odišlo. Sadla som si k Mattovi a hodila na neho nahnevaný pohľad.

„No čo? Ja za to nemôžem." Odvrkol.

„A kto za to môže? Ja?" nechápavo som naňho hľadela.

„Aspoň keby za ňou pobežíš ale ani to si neurobil!" pokračovala som.

„A čo som pes?"

„Ako pozerám nemá význam sa s tebou baviť.Čau" postavila som sa a odišla som.

Kretén! Čo si o sebe myslí? Z tohto stretnutia som bola poriadne rozzúrená a tak som si dala slúchadlá a opäť sa ponorila do svojich myšlienok. Dookola som si premietala čo sa stalo keď v tom sa mi spustili slzy. Ani neviem prečo ale rozplakala som sa ako nikdy predtým. Na chvíľu som zastala a ponorila si tvár do dlaní. Stála som tam asi päť minút keď v tom ma niekto drgol do pleca.

„Do riti, nemôžeš sa pozerať okolo koho ideš?" začala som kričať ako zmyslov zbavená. Keď som sa trochu ukľudnila všimla som si že je to ten chlapec zo včera. Zas on? Nemám nervy na takéto veci. Zrovna dnes nie.

„Ježiš, prepáč. Ozaj ma to mrzí. Môžem ti dáko pomôcť?" pozrel na mňa s previnilým pohľadom.

Nie nemôže mi nijak pomôcť. Nech mi dajú všetci pokoj! Moje vnútro len tak kričalo. A ja som mala tiež chuť kričať. Nakoniec som sa rozhodla že nebudem pôsobiť ako úplná hysterka. Snažila som sa pôsobiť nad mieru kľudne.

„Nič sa nestalo. To ja by som sa mala ospravedlniť." Povedala som a utrela si slzy z líc.

„Nie , nie to ja by som sa mal pozerať kadiaľ chodím. Nestalo sa mi to totiž prvý krát." Pousmial sa.

„Nuž to som si všimla." V duchu som sa zasmiala.

Otočila som sa a pokračovala v ceste.

„Hej, a ako sa voláš?" zakričal za mnou.

„Ja som Arina." Na chvíľu som sa otočila a potom pokračovala v ceste.

Keď som prišla domov hneď som zavolala Jess. No nedvíhala mi. Neviem či je na mňa nahnevaná alebo len nemá chuť. Vybehla som s Perlou von a prisľúbila som si že sa nebudem montovať už do cudzích vecí. Keď som prišla z večernej prechádzky cinkla mi správa od Bena. Písal či sa zajtra nemôžeme stretnúť. Súhlasila som ale dohodla som sa s ním až po tréningu. Keď som si ľahla ovládol ma zvláštny pocit. Nevedela som či mám byť smutná kvôli Jessi, nahnevaná kvôli Mattovi alebo šťastná vďaka Benovi. Zaspala som ani neviem ako.

Ale sníval sa mi zvláštny sen. Bol o tom že ma prišla navštíviť dáka neznáma osoba. A povedala mi že musím zachrániť jedného človeka ktorý ma vraj strašne potrebuje ale ja o tom neviem a ani on. Stále dookola mi to opakovalo slová ako: Zachráň ho! Zachráň ho!

 Na ten sen som sa zobudila asi o tretej v noci. Skoro mi vyskočil hrudník. Po zvyšok noci som už nevedela vôbec zaspať. Rozmýšľala som len nad tým kto by to mohol byť. Či tú osobu poznám alebo ju len spoznám. Opäť ma ovládol pocit tajomna.