Všetko okolo nás

16.Kapitola

Ráno mi už bolo lepšie. Dokonca som sa prekonala a prečítala si tú správu čo napísal Ben. Priznám sa že to čo napísal bolo kŕasne. Ale ja som bola stále nahnevaná.

Zišla som do kuchyne no nik tam nebol. Príšerne ma bolela hlava a tak som si dala dáku tabletku čo som našla. Zvláštne no nik nebol doma. Aj keď mne to vyhovovalo. Nemala som náladu na nikoho a na nič. Dokonca ani Perla mi ju nezlepšila. Ako náhle mi zapôsobila tabletka som sa obliekla a išla si zabehať. Chcela som sa trošku odreagovať. Ako som behala zbadala som jedno dievča. Smutne sedelo na lavičke, tak som podišla bližšie.

„Ehm... prepáč netreba ti dáko pomôcť?" neisto som sa jej prihovorila.

„Ale nie nič sa nedeje." Smutne na mňa hľadela.

Nechcela som jej zasahovať do súkromia a tak som sa bežala ďalej. Bolo to celkom pekné dievča. Mala blonďavé vlasy po plecia, modré oči a tmavo hnedé obočie. Z jej pohľadu šiel neuveriteľný smútok. Čo ma dosť zaujalo. Našla som v nich pochopenie pre moju aktuálnu situáciu.

Keď som prišla domov čakal ma obed. Mamina s tatinom boli doma len sestry sa opäť niekde poflakovali. Vbehla som do izby a utekala sa osprchovať. Keď som prišla do kuchyne mala som nabraté. No nemala som vôbec chuť jesť. Len tak som sa v tom prehrabávala. Poobede som zaspala no zobudil ma zvoniaci mobil. Volala mi Jess. Veľmi ale veľmi neochotne som zdvihla.

„Ahoj Ari, nepôjdeme ku večeru na čaj?" celá natešená sa pýtala.

„No môžeme. O koľkej?"

„Tak asi okolo šiestej?" opýtala sa.

„No dobre stretneme sa pred kaviarňou." Povedala som a zložila hovor. Nechcelo sa mi totiž čakať na jej súhlas. Boli asi štyri hodiny poobede a ja som zas zaľahla. Zobudila som sa niečo pred piatou a rýchlo sa začala chystať na moje stretnutie s Jess. Z domu som odišla o hodinu skôr ako som musela. Chcela som sa ešte prejsť, prevetrať sa a porozmýšľať o všetkom čo som za posledné dni zažila. Ako náhle som sa ponorila do svojich myšlienok už som nevnímala okolitý svet. Ako som nemo kráčala po uličkách volala mi Jessika že kde som. Do kelu! Stratila som pojem o čase. Pozrela som na hodinky a nezistila som nič dobré. Trošku som pobehla a za pár minút som bola na mieste kde sme sa mali stretnúť. Jess tam už stála celá nedočkavá. Podišla som k nej, privítali sme sa a išli si sadnúť na naše zvyčajné miesto.

„No čo ako s Mattom?" neváhavo som sa spýtala.

„Normálne nič zvláštne." Tvárila sa ako by o nič nešlo.

No ja som nemienila s ňou hrať túto hru. Rozhodla som sa že nebudem chodiť okolo horúcej kaše a poviem jej na rovinu čo som videla.

„Takže to že bol u teba minule nič neznamenalo?"

Ako náhle som dopovedala, úsmev na tvári jej okamžite zmrzol. Videla som na v jej očiach že rozmýšľa ako sa z tejto situácie čo najrýchlejšie vykrútiť. No ja som sa nemienila vzdať.

„No... nič mi k tomu nepovieš?" pokračovala som.

„Nemusím ti nič hovoriť!" osopila sa na mňa.

„Nie to naozaj nemusíš." Dopovedala som , zobrala si bundu a odišla. Nemala som náladu sa s ňou doťahovať a keď mi to nechce povedať tak sa predsa nebudem vtierať. Ako som kráčala domov spustili sa mi slzy. A aby toho nebolo  málo oproti mne sa objavil Ben. Deň nemohol byť horší. Rýchlo som začala rozmýšľať ako sa mu vyhnúť. No nikde sa nedalo zájsť za roh. Takže som mala smolu. Ako sme sa k sebe blížili tak som sa robila že ho jednoducho nevidím.

„Ara!" usmial sa.

„Som tak rád že ťa vidím." Pokračoval.

„No ja toto isté povedať nemôžem." Povedala som roztraseným hlasom a utrela si slzy z líc.

„Stalo sa niečo?" naklonil ku mne hlavu. Čo raz viac sa ku mne približoval a ja som sa snažila cúvať.

Voňal krásne no ja som sa snažila odolávať. Šlo to veľmi ťažko no nechcela som sa mu podvoliť.

„Pozri. Nechcem aby to bolo takto medzi nami. Ani nevieš ako ťa mám rád." Opäť začal hovoriť.

„Myslím že pred pár dňami si mi to dal dostatočne najavo." Skočila som doňho. „ A vôbec nechápem čo sa tu s tebou bavím." Viac mi nedovolil povedať už ani slovo a daroval mi bozk. Snažila som sa ho čo najrýchlejšie od seba dostať preč.

„Okamžite prestaň!" začala som naňho kričať.

„Keď ja ťa..." nedala som mu šancu nič povedať a pokračovala som.

„ Čo si myslíš? Že som poslušná opica? Že keď budeš mať náladu tak všetko fajn a keď nie tak môžem ísť do kelu? Takto to nefunguje." Otočila som sa mu chrbtom a chcela som odísť. Ako som sa otočila dačo mi skočilo v oblasti pravého kolena. Hneď som spadla na zem a začala skuvíňať od bolesti. Ben sa  ku mne zohol no ja som ho odstrčila že postaviť sa zvládnem aj sama. Nezvládla som to. To koleno bolo vykĺbené a ja som sa ledva vedela pohnúť. Rýchlo som zavolala rodičom nech po mňa prídu. Ben tam pri mne stál až kým som neodišla. Museli mi to operovať ako náhle som sa prebrala prišla ma pozrieť Jessika s Mattom. Len som na nich nechápavo pozrela že čo tu robia.

„Ara chceli by sme ti povedať pravdu." Začala hovoriť Jessika. No v tom vošiel Ben s kyticou ruží. Jessika s Mattom na mňa hodili nechápavý pohľad že kto to je. Celá situácia bola strašne trápna. No musím uznať že tá kytica bola krásna.

„Jess, Matt toto je Ben." Začala som. Navzájom si vymenili pozdrav a Ben odišiel. Ani si nevie predstaviť ako som bola za to vďačná. Jessika sa nepýtala kto to bol lebo to nechcela riešiť pred Mattom. No ja jej nemám aj tak čo k tomu povedať. Keď sa skončili návštevné hodiny a všetci už odišli, tak som zaspala ako drevo. Nič iné som totiž nemohla robiť. Keďže som bola po operácií.