Všetko okolo nás

26.Kapitola

Počas nasledujúcich pár dní sme sa s Jess dohodli že pôjdeme do NY. Každá z nás sa doma spýtala rodičov a tí neboli proti. Aj sa nám ponúkli že nám zaplatia hotel nech si trochu užijeme. Dobré nie? Tešili sme sa na to ako malé deti. Jessika nechala na mňa nech naplánujem kam pôjdeme. Dohodli sme sa len my dve, žiaden Matt. Jessika to sama navrhla čo ma potešilo.

„Ara čo si balíš?" ozval sa Jessikyn hlas v telefóne.

„No .... mám tu dlhé nohavice, mikinu, tri tričká, dvoje kraťasy a spodné prádlo. Ty si čo berieš?" pýtala som sa aby som ju mohla usmerniť. Veď ona ani nevedela kde budeme bývať, čo budeme robiť a ako tam prežijeme.

„Ja tu mám mikinu, tričká, kraťasy a spodné prádlo. Ale asi zbalím viac kusov." Povedala a zložila.

Mohla ešte chvíľu počkať. Chcela som jej povedať kedy nám to letí a navrhnúť či nechce ísť k nám spať. Keďže ona by bola schopná zaspať. No nedala mi na to priestor.

Poobede som sa rozhodla vybehnúť von ešte s Mikeom a Daisy. Boli sme si sadnúť v mliečnom bare. Dais už s nami pár krát bola a tak nebol žiadny problém.

„No čo už si nachystaná na výlet?" vypytoval sa Mike.

„No už áno." Povedala som no prerušila ma Dais.

„Balila sa už asi tri krát. Je na to celá natešená." Povedala a odchlipla si zo šejku.

„To fakt?" pozrel na mňa Mike.

„Možno.." povedala som a začali sme sa smiať.

„No a čo vy dvaja?" podpichla som aj keď som vedela že oni dvaja nič.

„My spolu s Dais pôjdeme na výlet tiež." Povedal rozhodne Mike. Aj keď Daisy nevyzerala že by o dačom takom vedela prikývla.

„A kam chcete ísť teda?" spýtala som sa aby som zistila viac.

„Tuto na neďaleký vidiek. Je tam ranč. Pôjdeme na kone." Povedal.

„A jazdili ste niekedy na koni vôbec?" tá otázka bola skôr mierená na Mika keďže som vedela že Daisy kone moc nemusí.

„Nie ale my to zvládneme." Povedala Daisy a s Mikom sa na seba usmiali.

Keď sme kráčali domov spýtala som sa Daisy či to je pravda že tam idú. Ona len prikývla. Úprimne ma to tešilo. Bola som rada že si spravili program. Keď sme prechádzali okolo domu kde býva Jess tak som sa rozhodla že sa jej rovno spýtam na to spanie. Podišla som k dverám a zazvonila som.

„Ehmm... Ara čo tu robíš?" povedala Jessika dosť vystrašene.

„No chcela som či nepôjdeš k nám spať keď zajtra odchádzame."

„Noo vieš... ono je to zložité." Začala sa vykrúcať. Nevedela som čo o jej ide ale tak musí sa vyjadriť.

„No tak prečo nie?" prerušila som ju.

„Mám dnes voľný dom a má prísť Matt." Povedala a usmiala sa do zeme.

„Jáj tak. Dobre, dobre tak si to užite." Povedala som so zákerným úsmevom a odišla som.

Keď som prišla domov Perla na mňa čakala ako na spasenie. Samozrejme že nik s ňou nebol od rána von. No mne sa nechcelo len tak prechádzať a tak som sa rozhodla že pôjdem behať. S Perlou som toto praktikovala asi iba raz. A tak som bola plná očakávaní ako to bude teraz.

Po hodine som prišla domov. Celá spotená a červená ako paradajka. Popravde sa mi behalo dosť zle. Veď ešte stále som nepribrala ani pol kila a tak nemám mať z kade energiu. Sranda. Keď chodím to vôbec necítim no ako náhle mám robiť niečo fyzicky náročnejšie tak nevládzem.

Večer som sa hodila do vane a tam som pobudla asi pol hodinu. Dala som si peeling a nechala chvíľu pôsobiť. Potom som to zo seba dôkladne zmyla. V izbe som si zabudla pyžamo a tak som musela prejsť polku domu len v uteráku ktorý mi ledva zakryl to čo mal.

Nepočítala som s tým že niekto bude doma. Keďže ani predtým nebol. No trochu som sa sekla. Ako som prechádzala okolo izby kde bola Bibi vyšiel z nej Vic.

„Ale ale." Poznamenal.

„Zavri si oči!" povedala som a rýchlo zaliezla do izby. Cítila som sa tak trápne. Ako sa mi to mohla stať? Preboha! Čo keď niečo videl? Ako to povedať. Bola som zúfala. Keď som si obliekla pyžamo zistila som že som si v obývačke zabudla mobil a tak som sa rozhodla že si poň zbehnem. Dole sedela Daisy a s niekým volala. Ja som najprv nevnímala no keď som si všimla že sa tvári tajomne začalo ma to zaujímať. Rýchlo som si zobrala mobil a zašla som za roh.

„No však ona zajtra odchádza tak potom môžeš prísť.. a o Bibi sa dáko postarám. Neboj sa bože všetko bude fajn. Na nič nik nepríde." Moje poslúchanie prerušil príchod rodičov. A zjavne aj Daisyn rozhovor. Dosť ma zaujímalo čo chystá, no nemala som to ako zistiť a tak som sa rozhodla že to nejdem riešiť.

Keď som si šla ľahnúť cinkla mi správa. Bola od Bena. Ten sa mi už pekne dlho neozval a tak som bola dosť zaskočená. Chvíľu sme si písali a potom sme sa rozhodli že si zavoláme.

„No čo kráska?" spýtal sa hneď ako som mu zdvihla.

„Si sa mi pekne dlho neozval." Hneď som mu predhodila miernu výčitku.

„Prepáč. Vieš asi tri dni som o sebe nevedel..." povedal s iróniou v hlase.

„Ale, ale. A to už môžeš?" spýtala som sa.

„Neviem ale dáko ma to ani nezaujíma. A ty čo máš nové?" pokračoval.

„Nič také v podstate. Všetko po starom." Zasypával ma kopou otázok. Nestíhala som poriadne ani odpovedať.

„Čo robíš zajtra?" povedal po hodnej chvíle.

„No idem s Jess do New Yorku. Prečo?" opäť ma ovládla zvedavosť.

„Len tak." Ako to povedal tak ma zamrazilo. Možno som čakala že povie niečo také ako že by sa chcel stretnúť. No nič.

„Dobre!" povedala som arogantne. Bolo to naschvál ale robila som si srandu. Po hodinovom rozhovore som to ukončila, lebo bolo už veľa hodín a mňa čakal výlet. Zaspala som najrýchlejšie ako som vedela, len aby bolo už ráno.

:::::::::::::::::::::::::::::::::::

Po strašne strašne dlhej dobe je tu nová kapitola. Strašne sa ospravedlňujem ale mám teraz trošku pauzu. Nie síce dobrovoľnú no budem sa snažiť teraz čo najviac písať a pridávať to sem tak hádam tu ešte dáky ten čitateľ ostal. Budem rada za každé jedno vote alebo komentár a prečítanie. Ešte raz prepáčte.