Všetko okolo nás

36.Kapitola

Prázdniny ubehli ako voda. Zažila som toho za toto leto príliš veľa. Preto keď som uvidela jeden večer padať hviezdy priala som si aby som bola najviac šťastná ako sa dá. A čo osud nechcel na ďalší deň som stretla Bena. Celé leto som ho poriadne nevidela. Čiže sme neboli ani v dákom kontakte.
Nevedel čo sa mi deje v živote a ja som nevedela čo sa deje jemu. Boli sme len  známi. Bohužiaľ. Nič viac nič menej. Keď sme sa navzájom zbadali čakala som že sa len pozdravíme ak vôbec a každý pôjdeme svojou cestou. No on sa rozhodol inak.
„Araaa.“ Celý šťastný ma objal.
„Nevidela som ťa celú večnosť.“ Pokračovala som celá šťastná že som ho mohla cítiť.
„Ani ja teba. Kam ideš?“
„Sama neviem len tak bezvýznamne sa prechádzam.“ Popravde mala som ísť nakúpiť ale on má prednosť.
„Pridám sa ak môžem. Mal som sa síce stretnúť s kamošmi ale mám piči.“ Povedal.
Skoro som zomrela keď to povedal. Najskôr od smiechu ale potom keď mi zaplo že kvôli mne nechal svojich kamarátov. Zahrialo ma to pri srdci. Boli sme spolu dve hodinky dokonca išiel so mnou aj do obchodu. Je to strašný blázon. Len tak sme behali pomedzi regále a smiali sa ako malé deti. Hádzali po sebe rôzne veci a keď za nami prišla SBS začali sme utekať. Boli to najkrajšie dve hodiny za posledné obdobie. Boli to šťastné dve hodiny. A ešte s osobou ktorú som milovala.
„Takže zajtra sa vidíme?“ povedal keď sme sa lúčili.
„A kam chceš ísť?“ bola som plná očakávaní.
„Uvidíš.“ Venoval mi objatie a úsmev a každý sme išli svojou cestou.
Keď som dorazila domov bola som šťastná. Tak inak šťastná. Žeby to bolo tým mojím želaním? Neviem ale tešila som sa na zajtrajšok. Čo na mňa Ben vymyslí.
Na ďalší deň (ráno):
„Kedy prídeš?“ Kričala na mňa mamka.
„Netuším kam ideme nie to kedy sa vrátim. Volám ti.“ Povedala som a zabuchla za sebou dvere. Pobehla som krížom cez dvor a nasadla k Benovi do auta.
„Nazdar. No čo pripravená?“ usmial sa a naštartoval.„Viac ako kedykoľvek inokedy.“ Povedala som a zapla som si pás.
Cesta trvala asi zo dve hodiny. V aute sme si raz spievali, potom sme sa rozprávali a nakoniec zavládlo ticho. Tieto tri fázy sa striedali počas tých dvoch hodín. Šli sme väčšinu času cez les. Až sme napokon zastali na čistinke.
„Kde to sme? Už mi to konečne povieš?“
„Ešte nie sme na mieste. Čo si v strese?“ podpichol ma a začal kráčať.
Nasledovala som ho. Raz sme išli po rovine inokedy to bol poriadny stupák. Zastal pred dákou chatou odkiaľ bol nádherný výhľad.
„Sem sme sa mali dostať. Počkaj idem odomknúť chatu.“
Čo to ide spraviť? Odomknúť chatu? To je ich chata? V hlave sa mi vyrojilo kopec otázok no  nik mi na ne nevedel odpovedať keďže on bol preč.
„Poď dnu.“ Zakričal na mňa a ja som šla.
„Čo tu robíme?“ spýtala som sa no on moju otázku úplne odignoroval.
„Keď budeš hladná veci sú v chladničke. Wc-ko je tu a kúpeľňa na poschodí.“
„Načo by mi bola kúpeľňa?“ Len tak to zo mňa vybehlo.
„Hádam si nemyslíš že dnes ideme domov. Žiadne také.“ Ostala som ako obarená. Čo to práve povedal? My tu ideme spať? A sami?
Večer som vyšla na dvor sadla som si a pozorovala som hviezdy. Bolo to krásne. Po chvíli prišiel Ben za mnou. Aj s dvomi pohármi vína. Romantické. Prisadol si ku mne a ja som cez neho hodila deku. Len tak sme sedeli a pili sme víno.
„Prepáč za to všetko čo sa stalo.“ Prerušil ticho.
„To všetko bolo krásne. Aj to zlé aj to dobré. Niet sa za čo ospravedlňovať.“ Šepla som len tak. Ani to nebolo poriadne počuť. Užívala som si tú chvíľu. Bol to najkrajší koniec leta aký len mohol byť. Ben síce nevedel že už nemám Perlu no aj tak som vedela že stojí pri mne. A to bolo to najviac čo mi len mohol dať.
„Dobré ránko vstávame.“ Do izby preniklo svetlo a ja som pocítila bozk na čele.
„Dobré dobré.“ Povedala som a otočila som sa na druhú stranu.
„Žiadne také!“ skríkol a skočil na mňa. Priam doslova ma prisadol.
„Prestaaň. Prestaaň.“ Kričala som celá vyrehotaná. No on neprestal. Začal ma štekliť a popri tom kričal že to je môj trest za neposlúchnutie rozkazu.
Ako náhle som sa dostala z jeho zajatia tresla som mu vankúšom po hlave. Okamžite sa zvalil na posteľ a pre zmenu som ho zasadla ja. Snažil sa, a ako veľmi sa snažil.
„Skončíme až keď to dovolím ja!“ povedala som a začala ho biť hlava nehlava. Náš smiech sa ozýval na celý les. Teda podľa mňa. Nakoniec mi predsa len zobral vankúš.
„A mám ťa.“ Povedal posmešne.
„Neposer sa.“ Odvrkla som. Keď som chcela z neho zliezť nedovolil mi to. Vankúš si dal pod hlavu a chytil ma za boky. Daroval mi bozk. Ale nič viac sa nestalo. Ani som nechcela aby sa stalo. Aj keď je pravda že mal na to ideálnu príležitosť. Ale týmto mi dokázal že mu nejde len o to aby sa so mnou vyspal. Čo ma tešilo viac ako čokoľvek iné.
Cez obed sme si spravili piknik. Bolo tam všetko. Palacinky, jahody, chlebíčky, víno a nakoniec šľahačka!
„Chceš šľahačku?“ spýtala som sa ho.
„Chcem.“
„Tak otvor ústa.“ Rozkázala som mu. A on spravil to čo som chcela.
„O prepáč! Nechcela som!“ povedala som so smiechom keď som mu “omylom“ tú šľahačku vystrekla na tvár.
„Žiadne prepáč ty si to spravila naschvál.“ Ako náhle to povedal začala som pred ním utekať.
Podvečer sme prišli domov. Zastal pred mojim domom.
„Ďakujem za najkrajšie dva dni.“
„V pohode dúfam že sa Perla na mňa príliš neurazila že som si ťa ukradol.“
„Keby si len vedel.“ Zamrmlala som si popod nos.
„Ara... čo mám vedieť?“ spýtal sa. V okamžiku sa mi nahrnuli slzy do očí. Pozrela som sa na neho. No on nepotreboval slová na to aby to pochopil. Vtisol mi bozk na líce a objal ma.
„Mrzí ma to.“ Šepol. Aj mňa to mrzelo no už som sa s tým naučila žiť. Vystúpila som z auta a namierila si to rovno do vane. Tam som strávila dáky ten čas.
Večer mi volala Jess. Hnusne sme sa pohádali. Zas mi začala vykladať o Mattovi. A ja som sa už neovládla a povedala som jej čo si myslím. Môj svet sa netočí okolo žiadneho Matta. A ani sa točiť nebude. Samozrejme som jej nezabudla spomenúť že by sa mala trochu uvedomiť a nájsť si čas aj na niekoho iného ako na neho. Na to ona do mňa vyskočila že jej len závidím a že ja nikoho nemám tak je jasné že to nechápem. Áno mala pravdu nikoho nemám. Ale radšej ako by som mala srať na všetko a všetkých kvôli jednej osobe. Stále mi niečo vravela no ja som mala také nervy že som ju musela zrušiť. Prekvapivo som zaspala ako drevo. Neviem či to ma Ben tak unavil alebo zo mňa energiu vysala tá hádka. No bola som rada že som sa aspoň jednu noc poriadne vyspala.

::::::::::::::
Máme tu novú časť. Tak hádam sa vám bude páčiť. Budem rada za každé prečítanie, vote alebo komentár .