8.Kapitola

35 3 0
                                    


„Bože už vstávaj." Drgala do mňa sestra.

Neznášam keď ma niekto budí! Cela nevyspatá som vstala a odťapkala sa do kuchyne. Prekvapivo tam opäť nik nesedí. Už ma nebaví stále raňajkovať sama. Nechápem či nemôžu na mňa počkať alebo ma budiť. Joooj. Takéto rána neznášam. A to ešte k tomu píšeme dnes písomku. Dúfam že to nebude taká katastrofa ako dnešné ráno. Meškala som do školy ale bolo mi to jedno. Pomaly som zašla do školy. A zhodou náhod som stretla Jess.

„No konečne si prišla ty leňoch." začala som.

„Ale no nevrav že som ti chýbala." uškrnula sa.

„No dnes mi ukážeš toho tvojho krásavca?"

„No ak bude v škole kľudne."

„Prečo by nemal byť?" zaujímalo ma to.

„Nooo ja neviem len tak."

Nevie? ako to že nevie?

„Napísal ti už aspoň?" vyzvedala som.

„Nooo..."

„Čo nooo? Napísal ti že?" kládla som ďalšie otázky.

„No písali sme si , ale napísala som mu ja." Odpovedala dosť neisto.

„A čo? Aký si mala z toho pocit?"

„Tak bola som šťastná pochopiteľne. Ale inak fajn."

Nepovedala to s nejakým nadšením. Mali sme po písomke a šli sme po chodbe keď v tom sa to stalo. Zbadala som toho Matta. Opis sedel. Šiel so svojimi kamarátmi. Na dačom sa smiali a keďže ja nie som dáky výrazný typ nevšimli si ma. Za to ja som si ho všimla dokonale. Bol pekný uznávam. Ale ja som z neho taká paf nebola. Hneď ako som stretla Jess som jej to povedala.

„No tak čo na neho hovoríš?" nedočkavo na mňa hľadela.

„V pohode." Oznámila som.

„V pohode? Je užasný." Začala byť cela rozžiarená.

Nuž ak sa mam priznať kúsok som jej závidela. Aj ja by som chcela byť pre niekoho takto nadchnutá ako je ona pre neho. A zas mi prišlo na úm to „tajomstvo". Vždy keď si na neho spomeniem ma ovládne pocit tajomstva. No od vtedy som ho už nestretla. Možno to tak malo byť. Po škole som nevládala nič a tak som išla domov. Ľahla som si a zaspala asi na dve hodiny. Keď som vstala bola doma sestra s nejakým chlapcom. Netušila som kto to je a úprimne som to tušiť ani nechcela. Napila som sa vody a šla s Perlou. Ako náhle som vyšla, ovalil ma príjemný vánok. Milujem toto mikinové obdobie. Boli sme von asi hodinu a pol. Kým Perla spraví všetko čo má, trvá to dosť dlho a ja som mala čas, nikam som sa neponáhľala. Rozhodla som sa že zajtra nejdem s nikým von. Nemám dáko na to náladu. Prišla som domov, pobalila sa do školy a zaľahla som rozvalená ako tuleň.

Všetko okolo násDonde viven las historias. Descúbrelo ahora