Všetko okolo nás

14.Kapitola

Ďalšie dni ubehli v relatívnom kľude. No trápilo ma že Jess sa somnou nerozprávala. Neviem či je stále na mňa nahnevaná alebo čo jej vlastne je. Už som to naozaj nevydržala a rozhodla som sa že večer pôjdem za ňou domov. Koniec koncov som aj tak nemala čo robiť. Pozrela som na hodinky a bolo niečo pred pol siedmou večer. Hodila som na seba mikinu a vybrala sa teda k Jessike. Stále som rozmýšľala nad tým čo jej poviem.

Čo keď mi vynadá? Alebo ma obviní z toho že sa s ňou Matt nebaví? Aj keď ja vôbec neviem ako to medzi nimi teraz je. Konečne som prišla k jej domu. Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Zaklopala som. Otvorila mi Jessika. Nevyzerala nahnevane čo ma trochu upokojilo.

„Ahoj." Neisto som sa na ňu pozerala.

„No poď dnu." Povedala.

Vošla som a doma nikoho nemala. Čo bola skôr výhoda ako nevýhoda. Sadla som si na pohovku.

„Chceš niečo na pitie?" ponúkla mi .

„Dám si čaj, ďakujem."

Spravila čaj a sadla si ku mne. Chvíľu bolo ticho ale potom som spustila.

„Pozri Jess... nechcem aby to bolo medzi nami takéto."

„Aké?" nechápavo na mňa pozerala.

„Že mi nedvíhaš mobil, neodpisuješ a ignoruješ ma. Čo sa stalo?"

Na chvíľu sa zahľadela a potom sa rozplakala.

„Vieš to všetko Matt. Po tej udalosti v kaviarni mi napísal že nemôže byť teraz so mnou. Že ho to mrzí ale že to teraz nejde. A od vtedy sa neozval." Keď to vravela jemne vzlikala.

Ten hajzel! Ako jej to mohol urobiť? Však nech si počká dám mu to pekne vyžrať.

Neznášam keď Jess trpí. Jediné čo ma vtedy napadlo bolo objať ju. Pritiahla som si ju silno k telu a povedala som jej vetu typu že sa to určite vyrieši. Bola naozaj zdrvená. Po asi dvoch hodinách som od nej odišla.

Bola som odhodlaná že Mattovi poriadne vyčistím žalúdok. Mal si najprv vyriešiť veci až potom si začať niečo s mojou najlepšou kamarátkou. Ale najprv musím zistiť ako to vlastne vníma on. Možno ju má naozaj rád.

Ako som kráčala ulicou oproti mne sa zjavil Ben. Od našeho posledného stretnutia sa totiž neozval. Neviem aký mal dôvod ale veľmi som sa tým nezaťažovala. Kráčali sme oproti sebe keď v tom si ma všimol. Jeho výraz sa zmenil na niečo čo som vôbec nepochopila. Hovoril niečo také ako : Niee prečo som ju stretol?

Snažila som sa nevenovať tomu dáku pozornosť. Už sme boli asi od seba dva kroky keď som sa mu pozdravila. Neisto sa na mňa pozrel. A ešte neistejšie odpovedal. Pravdu povediac som nečakala nič. A nič ani neurobila. Jemne sme sa obišli a ja som zacítila jeho vôňu. Voňal dosť príjemne. Tak čisto.

Ráno som sa zobudila s plným odhodlaním niekomu nabiť  držku. Áno správne ten niekto bol Matt! Vstúpila som do školy a hneď tam aj sedel. Smial sa na dačom s kamarátmi keď som ho potiahla za tričko.

„Čo je?" vybehol na mňa.

„O čo ti ide akože? „ bola som dosť nahnevaná.

„Netuším o čom to hovoríš."

„Ó takže ty netušíš. Tak ja ti dám malú nápovedu. Meno sa začína na J a je to moja najlepšia kamarátka."

Na tvári sa mu zjavil výraz ktorý hovoril že presne vie o koho ide.

„No... neviem čo ti mám k tomu povedať." Oznámil mi.

„Nemusíš hovoriť nič. Stačí keď ma budeš počúvať. Dobre si rozmysli koho chceš len tak nechať. Mal by si dať Jess aspoň šancu!" snažila som sa to povedať s mierným tónom.

„Veď ale ... ja chcem."

Pri tomto poslednom slove ostal ako zaseknutý.

„Tak a v čom je problém?" nechápavo som na neho pozerala.

„Že neviem či chce ona. Alebo či mám šancu."

Nechápem prečo musia byť chlapci taký ťuťmáci. Dobre som si premyslela čo mu poviem.

„Nejdem konkretizovať ale určite to skús." Usmiala som sa a spokojne som odišla. Nenechala som ho sa k tomu vyjadriť. Veď načo aj, ešte by povedal niečo čo by ma nabrúsilo ešte viac ako som už nahnevaná bola.

Po škole som vybehla von s Mikeom. Potrebovala som sa niekomu vyrozprávať a on bol ten správny človek. Dokázal ma dokonale vypočuť a poradiť mi.

Keď sme sa stretli , išli sme si sadnúť do kaviarne a tam som sa mu dokonale vyrozprávala. Pozorne ma počúval a aj mi povedal čo by som mala podľa neho spraviť. Ale keďže toto stretnutie nemalo byť len o mne spýtala som sa ho že čo ma nové on.

„No spoznal som také dievča. Je strašne milá, sympatická a hlavne máme sa o čom rozprávať. " ako to hovoril v očiach mu blysli iskričky lásky.

„A ako ste sa spoznali?" vyzvedala som.

„Úplnou náhodou. Ani by si neuverila."

„No nenaťahuj ma!"

„Šiel som s kamarátom a on ju poznal. Tak sa dali do reči a dáko sme sa potom začali rozprávať my dvaja. A už sme si aj písali."

„Tak to je super."

Bolo to milé ako sa dokázal rozplývať nad ňou. A ja som mu to priala z celého srdca. Ani si nevedel predstaviť ako veľmi.

 Večer som prišla domov, sadla som si a zapla si sociálne siete. Našla som si správu od Bena že vraj či sa nemôžeme porozprávať. Silno som sa zamyslela a nakoniec som si povedala že prečo nie. Veď predsa nemám čo stratiť. Môžem tým len získať. Začala som tuho rozmýšľať čo mi chce asi povedať. Alebo skôr ako mi chce vysvetliť že sa od našeho posledného stretnutia vôbec neozval. V hlave mi prebehlo tisíc dialógov čo mi asi povie. Mám sa s ním stretnúť o dva dni tak si hádam dovtedy poriadne premyslí čo mi povie.