Všetko okolo nás

23.Kapitola

„Prišlo ti to?" volala som skoro ráno Jessike.

„A čo mi malo prísť?" povedala celá rozospatá.

„No čo asi! Veď výsledky." Povedala som celá nedočkavá.

„Neviem nepozerala som poštu. Tebe prišli?" Jej hlas znel tak že sa už trošku prebrala.

„Áno. Choj to prosím pozrieť či ti to neprišlo." Povedala som a v pozadí som počula ako kráča dole schodmi. Bola som strašne zvedavá.

„No mám to tu." Oznámila.

„Dobre čítaj prvá." Povedala som plná očakávaní.

„ S radosťou vám oznamujeme že koncoročnú skúšku ste spravili. Váš priemer sa rovná známke jedna." Povedala a začala pišťať ako zmyslov zbavená. „ Teraz ty!" naliehala na mňa.

„Mám tam to isté. No čo povieš? Toto si hádam zaslúži niekam vybehnúť." Navrhla som celá šťastná.

„Jasné, pôjdeme."

„Dobre čakám ťa pred domom." Povedala som a zložila hovor.

Bola som taká šťastná. To učenie sa vyplatilo. Mala som v pláne ísť s Jess na náš mätový čaj. Bol to predsa len náš zvyk. Ktorý som nechcela porušiť. Kým sa vymotala trvalo jej to asi trištvrte hodinu. Myslela som že mi odpadnú nohy z toľkého státia. No to čakanie stálo za to.

„No čau šprt." Poznamenala som a začala sa smiať.

„Ty sa veľmi neozývaj." Povedala s úškrnom na tvári.

Ani sa nepýtala kam ideme. Zrejme jej to bolo jasné. Nikdy sme totiž nikam inam nechodili. Prišli sme do kaviarne a sadli si na miesto ktoré bolo voľné. Kto by to bol povedal že ráno na kávu chodí tak veľa ľudí. Objednali sme si to čo zvyčajne.

„No ako sa to vyvíja s Benom?" prelomila moje zamýšľanie.

„No... nijak." Povedala som a v hlave mi začali prúdiť nápady ako sa z tejto témy vyhovoriť.

„Ešte stále sa nebavíte? Alebo sa stalo niečo o čom neviem?" pozrela na mňa priam skúmavo.

„Vieš to čo sa stalo so Sabrinou?" Preľaknuto na mňa pozrela a zdvihla obočie aby mi dala najavo že o ničom nevie.

„Nevravela som ti to? No to je jedno. Stalo sa to že po tej skúške som šla za ním do nemocnice a našla som ho bozkávať sa tam so Sabrinou." Opäť sa mi to vybavilo. To všetko. Mala som ich pred očami ako by som to práve zažívala. Zovrelo mi srdce a začalo sa mi ťažšie dýchať. Bolo to dosť nepríjemné.

„Ara si v pohode?" počula som veľmi matne Jessikynu otázku. „Hovor so mnou. Arina!"

Prebudila som sa asi o štyridsať sekúnd na to. Bola som na zemi a nado mnou bola hŕstka ľudí.

„Čo sa stalo?" spýtala som sa a pomaly sa začala dvíhať.

„Len ležte slečna. Zavolala som záchranku." Povedala staršia pani.

Záchranku? Ale ja nechcem ísť do nemocnice. Veď načo bola to len chvíľková slabosť. Napila by som sa len trošky vody a bolo by to fajn. Asi o desať minú prišla záchranka. Do nemocnice som nešla. Len ma skontrolovali a všetko bolo fajn.

„Už ma nikdy takto nestraš!" povedala ešte stále vyľakaná Jessika.

„Prepáč, neviem čo to bolo." Povedala som a napila sa mätového čaju. „Kde sme to skočili." Pokračovala som.

„No pri tej Sabrine. Nechápem ako to mohla urobiť! Ešte keď o tom vedela." Povedala pohoršene no ja som len mykla plecom.

„A s Mattom sa to ako vyvíja?"

„Ale dobre. Som šťastná že ho mám a to je celé." Poznamenala celá natešená.

Aspoň niekto je rád že je rád. Boli sme spolu celý deň. Čas s ňou tak rýchlo beží! Večer som zobrala Perlu na prechádzku. Kráčala som rôznymi uličkami. Pozorovala západ slnka a rozmýšľala. Myšlienky zablúdili zas k všetkému možnému. Ako som šla jednou ulicou v ktorej som nikdy nebola z rohu sa vynorila veľká partia dákych "fuck boys". Ktorý kráčali akoby im patril svet. Nemám rada keď idem sama oproti dákej skupine. Ako som prišla bližšie všimla som si tam Chrisa. Čo tam ten robí? Od kedy sa vláči s takouto partiou? Pozerala som ako puk. No on sa tváril že ma nevidí. Až keď sme boli v tesnej blízkosti si ma všimol.

„Ahoj Ara." Povedal až ma myklo.

„Ahoj." Povedala som s pohľadom zapichnutým do zeme. Radšej som sa nezastavovala a zrýchlila som tempo. Vietor mi šuchol zopár nevkusných poznámok no ja som to ignorovala. Nech si myslí kto chce, čo chce. Keď som sa vracala domov všimla som si Bena. Jeho už pustili? Keď zatváral kufor všimol si ma. Jemne sa pousmial a kráčal domov. Ja som len zdvihla obočie a tiež naznačila úsmev. Keď som prechádzala okolo ich pozerala som do všetkých okien až kým som nezablúdila ku poslednému oknu kde stál on. Do riti! Okamžite som sklonila zrak a kráčala preč. Čo najrýchlejšie ako som vedela.

Doma som skočila do vane jedna radosť. Napustila vodu a spravila ľevanduľovú penu. Rozpustila som si vlasy a ľahla si do vane. Zapla som si sociálne siete a pozerala nové fotky, statusy a proste všetko čo sociálne siete obsahujú. Doma som bola len so sestrami. Naši išli na večeru a tak sme mali voľný celý dom. Bibi si zavolal dakych kamarátov. No ja som nebola ten párty typ. A tak som šla spať.