∆∆∆
O ŠESŤ MESIACOV NESKÔR
„Dobrý deň pani Fosterová. Je Rose doma?“ zdvorilo som sa usmial, zatiaľ čo v jej pozadí sa zjavila silueta muža. „Dobrý deň.“ Kývol som jeho smerom.
„Áno je, ale necíti sa dobre.“ Skonštatovala trochu sklamane.
„Smiem ju vidieť?“ snažil som sa docieliť svoje.
„Nemyslím, že je to dobrý nápad.“ Zaváhal jej manžel. Ona na neho premýšľajúc pozrela.
„Ale iba na chvíľku.“ Dovolil napokon. Vyšliapal som schody. Zľahka som zaklopal a vošiel. Jemne sa usmiala a natiahla ku mne ruku. Prisadol som si na posteľ a dlaňou prešiel po jej mokrom chrbte. Chvela sa a pod očami mala obrovské kruhy.
„Je mi strašne zle.“ Silno mi stisla ruku.
„To nič. Bude dobre.“ Ľahostajne som mykol plecami. Zo zadného vrecka nohavíc som opäť vytiahol vrecúško s pár tabletkami. Jednu som vybral z obalu a podal jej pohár vody.
„Na. Vezmi to. Bude ti lepšie.“
„Čo je to?“ zamračila sa.
„Lieky?“ ironicky som sa zadíval.
„Aké?“ prehltla dúšok vody a tabletku spolu s ním.
„Neviem. Mne to vždy zaberie na všetko. Mama mi to dáva.“ Vstal som a dlane si ošúchal o mikinu.
„Ja už pôjdem. Vaši budú naštvaný.“ Pobozkal som ju a vytratil sa z izby.
∆∆∆
Stál som v obchode pri regály v zelenom tričku so svojím menom a čiernej zástere. Vykladal som škatuľky s keksami do úhľadných komínov.
„Aiden.“ Oslovil ma ženský hlas. Prudko som sa zvrtol. Predo mnou sa zjavila Rose. Bola bledá, spotená a strhaná. Vyzerala otrasne.
„Neviem čo to boli za lieky čo si mi vtedy dal ale...“ pridržala sa regálu po jej pravej ruke a prižmúrila očí. „Znova ich potrebujem.“ Zúfalo sa mi pozrela do očí.
„Ale je ich teraz nemám pri sebe.“ Rozpačito som rozhodil rukami.
„Aiden... Potrebujem to.“ Naliehala a mne jej prišlo ľúto. Zvláštne. Pocit ľútosti som necítil už roky.
„Mrzí ma to.“ Záporne som pokrútil hlavou.
„Doriti!“ podlomili sa jej kolená.
„Počúvaj ma. Choď domov. Po službe prídem. Prinesiem ti ich.“
„To nevydržím.“ Zaúpela.
„Rose! Hovorím ti choď domov!“ zvýšil som hlas. Zvrtla sa a pomaly kráčala ku dverám.
YOU ARE READING
Jeden dôvod
Romance„Čo je?" otrávene som vyštekla na Evansa keď sa na mňa už pár minút pozeral. „Vyzeráš hrozne." Skonštatoval s pokojom hinduistického mnícha a odpil si z kávy. „Vďaka." Ďalej som žmolila šnúrku z teplákov. Bola som na smrť unavená a nedokázala poch...
