Jeden dôvod

EPILÓG

„Tak sem to teraz môžeš položiť.“ Ukázala som na miesto na vrchu torty. Keď Ava uložila poslednú čučoriedku, s radostným úsmevom zopla rúčky a pohľadom si pýtala pochvalu. „Super! Si šikulka ockovi sa to určite bude páčiť.“ Pobozkala som ju na noštek. Preložila som si ju tak, aby mi sedela tentoraz na ľavom boku a tortu uložila do chladničky.

Od dverí sa ozval zvuk odomykania zámky a obe dievčatá na mňa s očakávaním pozreli.

„Ockooo!“ Lizzy vyskočila od papiera s farbičkami a rozbehla sa Jeremymu v ústrety.

„Princezná!“ zvolal a hoci som ich nevidela dokázala som si presne predstaviť ako ju zdvíha zo schodov a zatočí ňou tak, že výska od šťastia.
Keď vošiel do kuchyne, zložil Lizzy na zem a pobozkal ma.

„Všetko najlepšie k narodeninám.“ Šepla som mu do pier. Poďakoval a vzal mi z rúk nedočkavosťou natriasajúce sa dieťa.

„Tak poď Ava necháme maminku trošku si vydýchnuť.“ dal jej pusu na vrch hlavy.

„Každú chvíľu by mali prísť rodičia. Prezlečieš ich prosím? Ja ešte musím dokončiť šalát.“

„Jasné. Poďme Lizzy. A vezmi si so sebou aj tie farbičky lebo sa staré mamy toho neporiadku zľaknú a už k nám viac neprídu.“ Vystrúhal grimasu a Lizzy sa roztomilo zasmiala.

...

„

Mám najkrajšiu manželku na svete.“ Opretý o zárubňu si zapínal manžetové gombíky a s úsmevom na mňa hľadel keď som sa prezliekala.

„Pomôžeš mi s tým zipsom prosím?“ otočila som sa chrbtom a za niekoľko sekúnd som pocítila jeho pery na pokožke mojej šiji. Zvliekol mi z ramena šaty a posial mi ho desiatkami jemných bozkov. „Jeremy deti sú vedľa.“ Šepla som hoci polichotená.
Milovala som to, akým spôsobom sa ma dotýkal, ako mi nie len slovami prejavoval náklonnosť a lásku. Hoci sa všetko navôkol menilo, my sme sa ľúbili stále rovnako, ak nie viac. Priznám sa, niekedy keď mi lichotil, nerozumela som tomu prečo. Po dvoch deťoch, nech som robila čokoľvek už moje telo nevyzeralo ako pred tým. Tých zopár strií ktoré som kedysi pokladala za najväčšiu vizuálnu vadu sa stali teraz mojim najmenším problémom. Mala som však muža, ktorý sa aj nad najväčšími nedostatkami dokázal rozplývať akoby to boli ideálne proporcie modelky.

„Je mi to jedno. Vlastne nie, nie je... Máš pravdu.“ Zapol mi zips a vtiahol ma do objatia „keby tu neboli robil by som s tebou iné veci Rose, to ti garantujem.“ Veľavravne sa uškrnul čo ma prinútilo zasmiať sa.

„Si blázon.“ Skonštatovala som. Jednu dlaň mi položil na kríže, vzal mi ruku, vložil ju do tej svojej, a začal sa jemne pohybovať akoby niekde na blízku hrala hudba.

„Som blázon, do teba.“ Pobozkal ma na čelo.

„Tak to sa ti čudujem.“ Zasmiala som sa. On sa iba smutne pousmial, jednou rukou ma od seba odtisol a ja som sa zvrtla okolo svojej osi.

„Keby si čo i len tušila aká si v mojich očiach krásna, že ťa milujem, tak veľmi ako som si kedysi nedokázal ani predstaviť, že by som nejakú ženu mohol...“ odmlčal sa s pootvorenými ústami a zatajeným dychom akoby bolo mnoho vecí, ktoré by ešte mohol menovať. „Keby si to všetko videla a cítila z mojej strany Rose, nikdy by si na čosi také ani len nepomyslela nie to ešte aby si to vyslovila.“ Hovoril tlmene a hoci tancovať neprestal, do očí mi hľadel tak uprene, že nemohol vnímať nič iné navôkol.

„Nezaslúžim si ťa.“ Čelo som si oprela o jeho hruď a počúvala tlkot jeho srdca.
„Zaslúžila by si si niečo oveľa lepšie, ale prosím skús to vydržať aj s tým čo ti dávam ja. Viac nedokážem.“ Šepkal mi do vlasov, keď zazvonil zvonček. „Lizzy prosím choď otvoriť to budú starý rodičia.“

„Mohla som ísť ja.“ Otočila som hlavu ku dverám.

„Nemohla.“ Povedal tlmene. Nechápavo som sa zamračila. „Tancuješ predsa so svojím manželom.“ Neodolateľne sa usmial no zo schodov sa ozvali hlasy. Rezignovane sklonil hlavu a pustil ma zo svojej tesnej blízkosti.

„Sľubujem, že večer to dokončíme.“ Preplietla som si s ním prsty a pobozkala mu chrbát dlane.

Keď sme sa zvítali s Jeremyho rodičmi, onedlho sa zvonček rozozvučal znova.

„Mami vitajte.“ Objala som oboch rodičov a vzápätí sa spoza môjho chrbta vynoril Jeremy s deťmi.

„Dedko Garret ty máš nejakú jazvu?“ vykríkla Lizzy keď ju otec vzal do náručia.

„Veru ani nemám. Prečo zlatko?“ začudovane sme na ňu všetci hľadeli.

„To je škoda. Keby si mal bol by si špeciálny. Môj ocko má veľkú jazvu, pretože je superhrdina.“ Bľabotala náruživo. Úskokom som pozrela na Jeremyho, ktorý strnulo zvieral zábradlie na schodoch.

„Lizzy zober radšej starých rodičov do obývačky a daj pozor na sestru.“ Prikázala som.

„Dohodli sme sa predsa, že...“ začal hneď ako nám zmizli z dohľadu.

„A ja som dohodu neporušila.“ Skočila som mu do reči. „O vojne som sa nezmienila ani slovkom.“

„Tak potom čo si jej narozprávala?“ bol rozrušený no nie nepríjemný.

„Pýtala sa ma čo je tá čiara na ockovom brušku tak čo som jej mala povedať? Že sa jej to iba zdá a v skutočnosti tam nič nemáš? To, že je dieťa neznamená, že je hlúpa.“

„Ja viem. Lizzy je veľmi pozorná.“ Pousmial sa. „Čo si jej povedala?“

„Pravdu.“ Pichľavým pohľadom na mňa pozrel. „Že je to značka ktorú majú iba hrdinovia.“

„Nemyslím si, by som...“

„Vieš čo chcela ešte vedieť?“ skočila som mu znova do reči a on na mňa so záujmom pozrel. „Kto je to hrdina.“ Obaja sme sa zasmiali. „tak som povedala, že človek, ktorý zachraňuje iných na úkor vlastného zdravia a ona sa spýtala či je ocko Batman.“ Znova sa zasmial.
Vstal zo schodov a prešiel k veľkému nástennému zrkadlu. Vyhrnul si tričko a uprene si prezeral bledý vypuklý pás na ľavej strane svojho brucha. Pristúpila som k nemu prstami po ňom jemne prešla.

Vybavila sa mi spomienka keď si prvý krát od návratu predo mnou vyzliekol tričko. Hlavu mal sklonenú od hanby. Vedela som, že to pre neho nie je ľahké. Keď zažijete krvi prelievanie, ktoré by ste si najradšej vymazali zo spomienok, ale vaše telo vám to všetko pripomína každý deň...
„Vieš čo na tebe obdivujem? To, že dokážeš mnou nenávidenú časť tela v sekunde zmeniť na čosi, čo mi už až tak neprekáža.“ Povedal, keď som mu raz zjazvenú pokožku posiala stovkami drobných bozkov. On ma naučil netrápiť sa svojimi nedokonalosťami, cítila som preto potrebu opätovať mu to.

Keď sme sa vrátili do obývačky, debata už bola v plnom prúde. Prešla som do kuchyne, a spoza pultu chystajúc posledné veci pozorovala ako rozbaľuje darčeky. Keď rozbalil posledný, priniesla som na stôl jedlo a zo skrinky za gaučom vytiahla štvorcovú škatuľku.

„Ešte ja mám pre teba niečo.“ S úsmevom som mu ju podala.

„Od vás s dievčatami som už predsa darček dostal.“ V hlase mu bolo počuť prekvapenie no v očiach mu vzbĺkol plameň očakávania.

„Ale tento ja iba do mňa.“ Stál oproti mne a s očakávaním rozviazal mašľu. Tú, s ktorej viazaním som sa trápila dobrých desať minút. Keď odokryl vrchnák, v miestnosti sa rozhostilo ticho. Zašuchotal s papierom, v ktorom bolo prekvapenie zabalené. Keď nazrel dnu doširoka sa usmial.

„To myslíš vážne?“ pozrel na mňa so slzami v očiach.

„Uhm.“  Prikývla som. Škatuľku pustil na gauč, pobozkal ma a silno stískal. Lizzy zvedavo schmatla škatuľku a s pokrčeným noštekom vytiahla jednu detských topánočiek.

„Oci veď tie ti budú malé.“ Skonštatovala na čo sme sa všetci náramne rozosmiali.