Jeden dôvod

43.

ΔΔΔ

Jeremy

„Mal by som sa ti s niečím priznať.“ pomrvil som sa aby sa posadila, pretože v nasledujúcich minútach bude moje náručie zrejme to posledné miesto, v ktorom bude chcieť zotrvať.

„Že bezo mňa nemôžeš žiť?“ okúzlujúco sa usmiala a mňa pichlo pri srdci. Vedel som, že ju sklamem no nemohol som to ďalej dusiť v sebe. Silene som sa usmial.

„Rose ja...“ zasekol som sa a zhlboka sa nadýchol. Zamračila sa. „Máme prípad v utajení. Už zopár týždňov. Prenikli sme do podsvetia do jednej silnej skupiny, viac ti ale povedať nemôžem...“

„Stačí keď mi povieš pointu.“ skočila mi do reči. Uvedomoval som si, že to zo mňa išlo ako z chlpatej deky no nevedel som ako začať.

„Bozkával som kolegyňu.“ povedal som so sklopeným pohľadom a ťažobou na hrudi. Otvorila ústa akoby chcela čosi povedať no iba zalapala po dychu a naprázdno ich zavrela. Viečka mala zatvorené, dýchala zhlboka a na sánke sa dalo pozorovať ako zatína zuby. Po asi pol minúte mlčania sa na mňa pozrela.

„Čo si pri tom cítil?“ s pokojom sa ma opýtala.

„Nič.“ automaticky som odpovedal. „Teda najprv nič, sústredil som sa iba aby sme boli dôveryhodný. Potom som si uvedomil čo sa vlastne stalo, že ty ma čakáš doma a bolo mi mizerne.“ doplnil som. Pravdupovediac slovo mizerne iba veľmi slabo popisovalo moje pocity.
Nosom prudko vydýchla vzduch a jemne naklonila hlavu.

„Neteší ma to, ale zmierim sa s tým že občas pobozkáš inú pod podmienkou, že sa mi zakaždým vrátiš domov.“ jej reakcia ma zaskočila.

„Sľubujem, že sa budem snažiť.“ usmial som sa a ťažoba zo mňa náhle opadla.

„Ale vždy sa mi s tým priznáš.“ zatvárila sa ako matka karhajúca svoje dieťa.

„Prisahám.“ priložil som si ukazovák s prostredníkom na pery a odtiahol na znak prísahy. Obkročmo si na mňa sadla a ja som jej ruky ovinul okolo pása. „Vieš, ona sa do mňa tak trošku zabuchla.“ neisto som jej oznámil.

„Ani sa jej nečudujem. Mne sa predsa stalo to isté.“ zasmiala sa. „Je pekná?“ opýtala sa, popričom sa medzi prstami hrala s mojimi vlasmi.

„Nie je na zahodenie to uznávam.“ provokatívne som sa zaškeril.

„Bozkáva sa lepšie ako ja?!“ zamračila sa a mierne sa odtiahla.

„Hmmmmm. Nie som si istý. Mohla by si mi to predviesť?“ tváril som sa, že premýšľam. Vášnivo ma pobozkala a mnou prešli zimomriavky. „Skús prosím ešte raz.“ šepol som keď sa odtiahla.  
     

ΔΔΔ

Rose

Zaklopala som na dvere, ktoré po pár minútach otvoril prekvapený no usmiaty Jeremy. Zrejme sa chystal ísť do práce čo vzhľadom na pokročilý čas nebolo nič výnimočné.

„Poď dnu. Neuveríš, ale akurát som na teba myslel.“ pobozkal ma na líce a za ruku ťahal po schodoch.

„Stretla som tvoju mamu.“ povedala som okamžite po vojdení do kuchyne.

„Zasa robila nepríjemnosti?“ sklamane na mňa pozrel a na chvíľu prestal liať vodu do pohára.

„Práveže nie.“ jemne som sa zamračila a on na mňa šokovane pozrel. „Bola milá. Pozvala nás dnes na večeru.“