Jeden dôvod

24.

∆∆∆

„Ľudia toto treba poriadne osláviť!“ nadšene napochodoval do haly Jordan. Zatancoval svoj víťazný tanec a zaradil sa do nášho kruhu.

„Má pravdu je to predposledné skúškové a my sme všetci prešli.“ K jeho eufórii sa pridala Madison a okamžite sa začali dohadovať na detailoch večerného výjazdu.

„Ahojte. Neruším?“ zdvorilo nás prerušil Jeremy.

„Akurát sa hádame kam pôjdeme žúrovať. Nepôjdeš s nami?“ Jordan ho okamžite zatiahol do plánov.

„Neviem ja... Asi nie.“ Milo sa usmial a na sekundu na mňa pozrel.

„Neblázni poď s nami.“ Usmievala som sa zatiaľčo on ma neisto pozoroval. „Prosím, prosím, prosím.“ Zahrala som sa na neodbitné malé dieťa s výrazom nevyniatka na tvári.

„Fajn tak pôjdem.“ Rezignovane pretočil očami. Spoločne sme doladili posledné detaily a odišli na obed.

...

„Máš všetko?“ spýtal sa keď som už schádzala po schodoch.

„Myslím, že hej.“ Zamávala som si peňaženkou pred tvárou a on sa pobavene uchechtol. Pristihla som sa, že si hryziem do pery keď som si prezerala jeho postavu odzadu ako zamyká dvere. V duchu som sa okamžite pokarhala. Dnešný večer zabudnem na všetko idem sa len baviť. Nič viac nič menej. Snažila som sa presvedčiť samú seba, že to bez problémov zvládnem.

„Nemôžem uveriť, že si ma na toto nahovorila. Na poriadnej párty som už nebol sto rokov.“ Na chvíľu ma objal okolo ramien a stopol prvý taxík, ktorý išiel okolo.

Vnútri už burácala hudba. Všade blikali farebné svetlá a ľudia sa bavili. Prešli sme na opačný koniec podniku a vyšli na poschodie. Náš box bol už takmer plný. Chýbali sme tam len my dvaja. Okamžite nás s radosťou privítali a zahájili pitie.

„Prvé kolo ide na mňa!“ zdvihol ruku Jordan a čašníčka nám bleskurýchle priniesla štamperlíky naplnené až po okraj. Štrngli sme si a rýchlo vypili. Chutilo to odporne, ale dnes nebol deň kedy by sme pili iba to čo nám chutí.

„Druhé kolo beriem ja.“ Pokračoval Jeremy, potom ja, Madison a ostatní. Debata sa rozprúdila a o hodinu už väčšina z partie poháriky alkoholu nestíhala brzdiť. Nemala som v pláne sťať sa a tak som podsúvala svoje rundy Jordanovi. Ten ich s radosťou prijímal. Jasmina zavelila tanečné kolo a zatiahla nás doprostred parketu. Dovolím si tvrdiť, že sme tvorili podstatne väčšiu časť tancujúcich ako tí neznámi naokolo. Bolo to dokonalé. Dav pohltil každého jedného z nás. Zaliala ma horúčava keď sa tesne pri mne objavil Jeremy. V miestnosti bolo dusno  a mne sa krútila hlava no aj tak som dokázala vnímať obrysy jeho tela. Podchvíľou povedal niečo žartovné na Jordanove prepitné pohyby a ja som sa musela smiať. Občas som ho prichitila ako si prehliadal moju tvár a vtedy som nevnímala nič naokolo iba seba a jeho. Zrazu ma schmatla Madison vraj má pre mňa špeciálne pozvanie. Odtiahla ma k baru a zaklipkala očami na barmana. Objednala akúsi gebuzinu a strčila mi ju pod nos.

„No nie je chutný?“ vyzerala, že sa každú chvíľu roztopí. Pozrela som na chlapíka, ktorý nás pred malou chvíľou obslúžil.

„Nie je na zahodenie, ale nie je to môj typ.“ Zdvorilo som sa usmiala a obzrela sa či niekde nezahliadnem Jeremyho. Tancoval s Jasminou a občas sa otočil mojím smerom. Ochutnala som drink. Bol fakt dobrý. Vypila som ho zrejme až príliš rýchlo, pretože som cítila ako mi alkohol stúpol do hlavy. Postavila som sa a zatiahla Madison späť do davu. Tancovali sme ako o dušu. Pridali sa k nám akýsi dvaja muži. Nepoznala som ich no bolo mi to jedno. Prestali sme, až keď sme už nevládali. Vrátili sme sa späť na poschodie. Mala som pocit, že Jeremy na mňa vyčítavo pozrel, no keď som si vedľa neho sadla a zavesila sa mu na plece, vyzeral, že ho to prešlo.

...

Nastúpili sme do najbližšieho metra. Vagón bol takmer prázdny až na starú pani so siedmimi psami a obrovským výbuchom na hlave. Sedeli sme rozvalení na sedadlách oproti sebe. Občas sa ku mne Jeremy naklonil a šepol mi niečo vtipné na adresu pani oproti. A vlastne ani nemusel. Obaja sme mali trochu do nálady a vtipná sa nám zdala aj biela stena.

Vošli sme do bytu a plynule prešli do kuchyne. Stála som opretá o kuchynský ostrov a on chrbtom ku mne umýval riad v dreze. Hovoril akúsi príhodu o svojom otcovi.

„Predstav si moja mama zase pri poslednej návšteve povedala, že si do mňa zamilovaný.“ Úprimne som sa zasmiala no on nereagoval a vtedy som si uvedomila, že to bola vec, ktorá sa nehovorí.

„Tá moja zasa tvrdí, že matky majú vždy pravdu.“ Povedal velavravne. Naprázdno som prehltla a dostavil sa pocit náhleho vytriezvenia.

„Počkaj... Chceš povedať, že mala pravdu?“ nebola som si istá či sme sa pochopili. Neodpovedal pár sekúnd, počas ktorých si utrel ruky do utierky. Tú potom zahodil na kredenc, zvrtol sa a postavil sa tesne predo mňa.

„A ty by si chcela, aby to bola pravda?“ díval sa mi priamo do očí. Zalapala som po dychu a nedokázala odpovedať. Bol už tak blízko, že môj zrak na neho nedokázal zaostriť. Pritisol svoje pery na moje a začal ma bozkávať. Bolo to vášnivé a zároveň som z toho cítila nehu.

„Prestaň sme opití.“ Odmietavo som odtiahla hlavu.

„Nepil som toľko, aby som nevedel čo robím Rose.“ Hovoril s čelom opretým o to moje. Vytrhla som sa z jeho objatia a prešla do bezpečnej vzdialenosti od neho, otočená chrbtom.

„Mala si hneď povedať, že ma nechceš.“ V jeho hlase som počula sklamanie. V hrdle mi navrela hrča.

„To nie je o tom.“ Pokrútila som sklonenou hlavou.

„Tak potom?“ postavil sa bokom odo mňa. Zrazu som pocítila ako mi lícami tečú slzy.

„Ja neviem. Neviem Jeremy čo sa to deje. Tvoja prítomnosť ma privádza do šialenstva, z tvojho pohľadu mám rozpaky a tvoje dotyky sú mi tak príjemné až ma to desí! Netuším čo sa to deje, ale nedokážem to ovládať.“ Zvyšovala som intenzitu hlasu, pretože napätie vo mne sa stupňovalo na nevydržanie. V očiach sa mu objavili slzy. Rukou si prešiel po vlasoch, aby si nachvíľu predlaktím zakryl tvár.

„Takto je to správne Rose. Toto predsa cítiť máš.“ Chytil mi obe ruky.

„Nie! Toto cítiť nesmiem!“ vytrhla som sa mu. „My dvaja nemôžeme byť spolu. O tom to celé je. A toto sa nemalo stať. Celý tento prekliaty večer sa vôbec nemal odohrať a všetko by bolo v poriadku.“ Bola som už trochu hysterická.

„To predsa nie je iba o jednom večeri. Skôr či neskôr by to jeden z nás nevydržal. Vyšlo by to na povrch.“ Bol smutný. „Dajme tomu šancu. Prosím.“

„Nemôžem. Ja ti to nemôžem urobiť.“

„Čo konkrétne? Urobiť ma šťastným?“ mierne útočil.

„Zničiť ti život.“ Škaredo som na neho pozrela.

„To by sa nestalo.“ Pokrútil hlavou a vzápätí som zmizla vo dverách svojej izby.