„Nefajčím. Ale mala som pocit, že teraz by to bolo vhodné. Nechcela som ťa zobudiť.“ Vložila si cigaretu do úst a šťuchala do zapaľovača kým sa neobjavil plamienok.
„Nespal som.“ Pozoroval som každý jej pohyb. Potiahla do seba dávku nikotínu a takmer okamžite ju začalo dusiť.
„Fuj! Je to rovnaký hnus ako pred rokmi.“ Znechutene sa oprela o zábradlie rovnako ako ja. Usmial som sa, vytiahol jej cigaretu z úst a dva krát si potiahol. Keď som jej ju vracal dotkol som sa jej pier. Bol to takmer nebadateľný pár stotinový dotyk no aj ona si ho všimla. Vymenili sme si tiché pohľady plné množstva pocitov. Predtým, keď bolo všetko po starom, sme nepotrebovali slová na komunikáciu. Inak tomu nebolo ani teraz. Za každým letmím dotykom pri výmene cigarety nasledovala séria pohľadov. To mlčanie medzi nami vytváralo zvláštnu atmosféru. Spoločne sme vyfajčili dve cigarety a pobrali sa dnu. Posadil som sa na gauč a ona zmizla v kuchyni.
„Dobrú noc.“ Usmiala sa keď sa vracala s pohárom vody v ruke.
„Rose?!“ ohlásil som ju keď zatvárala dvere na spálni. Opäť ich otvorila. „Nezaspíš.“ Jemne som pokrútil hlavou. „Poď ku mne.“ Vyslovil som opatrne, nie úplne presvedčený tým čo som práve povedal. Zopár sekúnd na mňa bez pohybu civela, potom prišla k pohovke bez slova si ľahla a hlavu položila na moje stehná. Župan sa jej skĺzol a odhalil nohy a kúsok boku. Zhlboka som sa nadýchol, aby som spracoval jej blízkosť. Zľahka som jej položil dlaň na vlasy a začal ju po nich hladiť. Na krku bolo vidieť jej rýchly pulz čo ma rozrušilo ešte väčšmi.
Ach Bože daj mi silu. Vduchu som sa modlil k Bohu, aby som tie zmiešané pocity dokázal ustáť. Bola krásna. Natiahol som ruku po prikrývku a položil ju na ňu. Jemne sa pomrvila a hlavu si ešte viac vnorila do môjho tela. Po pár minútach zaspala a ja taktiež.
...
Z kuchyne som počul šramot. Pretrel som si tvár a pretiahol si kosti. Bol som dolámaný. Dotackal som sa do kuchyne.
„Á už si hore? Dobré ráno.“ Široko sa usmiala a zvrtla sa späť ku sporáku..
„Dobré ráno.“ Z hrdla sa mi vydral chrapľavý hlas. Prehliadol som si ju od hlavy až po päty. Bola už prezlečená a vlasy mala vypnuté v drdole.
„V kúpeľni máš nachystaný uterák, kefku aj čistú košeľu. Keď sa dáš dokopy, budú hotové raňajky.“
Keď som vyšiel zo sprchy a vrátil sa do kuchyne, nakladala jedlo na tanier.
„Vieš koľko krát som túto košeľu hľadal?“ zasmial som sa a ukázal na odev, ktorý mi prichystala.
„Prepáč ja...“ zahanbila sa.
„To je v poriadku Rose.“ uistil som ju, že to bol iba vtip. „O pol hodinu pôjdem. V práci ma budú čakať.“
„Hodil by si prosím do práce aj mňa?“ vložila si do úst ďalšie sústo.
„Ty predsa dnes do práce nejdeš. Dajú ti voľno.“
„Ja musím mám tam klientov, ktorí ma potrebujú.“
„Potrebuješ sa dať dokopy.“
„Dala som si lieky, je mi dobre. Keď prestanú účinkovať dám si ďalšie.“
„Fajn. Ale sľúb, že keď ti bude zle zavoláš mi.“
„Sľubujem.“ pozrela mi do očí.
ΔΔΔ
O MESIAC A PÓL NESKÔR
„Mamiii všetko najlepšie!“ gratuloval som jej hneď pri príchode. Dnes mala narodeniny a oslava, ktorú robila každý rok nesmela chýbať. Ľudia z cateringu nám už pobehovali po dome akoby to tam poznali už večnosť. „Kde je otec?“ Obzrela som sa dookola.
„V garáži s Jeremym.“ Usmiala sa.
„S Jeremym? Čo ten tu robí?“ neverila som vlastným ušiam.
„Rose on je pre mňa dôležitý. Priviedol mi ťa domov chcem, aby tu s nami bol. Čo také hrozné urobil, že ho nechceš vidieť?“ tvárila sa zlomene.
„Dohodli sme sa, že sa nebudeme stýkať no vždy sa nájde niekto kvôli komu to musíme porušiť.“
„Možno to tak má byť.“
„Tak o tom silno pochybujem.“
„Ahojte.“ Zvolal otec keď cez terasu vstúpil do miestnosti s Jeremym za chrbtom.
„Ahoj.“ Ticho som ho objala a kývla na pozdrav smerom za neho. Jeremy sa jemne usmial a následne pozrel do zeme. Otec s mamou sa na niekoľko minút venovali rozhovoru so šéfkou cateringovej skupiny.
„Počul som to... Ak ti tu vadím ja môžem odísť.“ Ukázal smerom ku dverám.
„Nie to... Nemyslela som to tak.“
„Zato ja som to myslel vážne.“
„Prepáč. Som rada, že si tu.“ Jemne som sa usmiala keď otec prehovoril na Jeremyho.
...
Vyšla som z izby v koktejlových šatách a cez kuchyňu vykukla von do plniacej sa záhrady.
„Mám si obliecť toto, toto, alebo toto?“ zjavil sa za mnou zmätený Jeremy s tromi outfitmi na vešiekoch. Zasmiala som sa. „No ha ha ha. Pobavil som sa. Ja fakt neviem čo majú ľudia na takýchto oslavách na sebe a nechcel som byť za „sedláka“.“ Ozrejmil zahanbene. Prezrela som si oblečenie a zamyslela sa.
„Daj si tú modrú košeľu. A môžeš sa prezliecť v mojej izbe je tam aj kúpeľňa.“ Ponúkla som mu s úsmevom a vyšla na terasu. Prichádzalo čoraz viac a viac ľudí. Mala som trému. Hoci boli kedysi mojou druhou rodinou, po tých rokoch sa mi zdali ako cudzí. Mala som obavu z ich prítnosti, otázok a vôbec z celej situácie. Zišla som ku grilu a požiadala kuchára aby začal s prípravou jedla.
„Rose!“ s nadšením ma privýtal ujo Jerard a manželkou Juddy za chrbtom. „Ako sa máš srdiečko? Dávno sme sa nevideli. Aké bolo štúdium v Bruseli?“ vyzvedal a mnou prebehol mráz.
„Mám sa veľmi dobre a škola je tiež fajn.“ Zdvorilo som sa usmiala. „A čo vy? Máte isto kopec noviniek. Teta Juddy vy vyzeráte stále rovnako krásne.“ Úprimne som pochválila jej bezchybnú, nestarnúcu pleť.
„To hej veľa si zameškala ale najprv sa pozhovárame o tebe.“ Dlaň mi položil na lopatky a odviedol ma k stoličkám. Vymýšľala som si detaily školy, do ktorej som nikdy nevstúpila a obracal sa mi z toho žalúdok. Toľko klamstiev za tak krátky čas snáď môže človeka aj zabiť. Zbadala som ako sa Jeremy stojac na terase domu usiluje zorientovať v mase ľudí. Na sebe mal namieru šitú košeľu, ktorá mu dokonale lemovala telo. Milovala som keď ju nosil. Mal doma také tri, každú inej farby, no táto na ňom vyzerala najlepšie.
YOU ARE READING
Jeden dôvod
Romance„Čo je?" otrávene som vyštekla na Evansa keď sa na mňa už pár minút pozeral. „Vyzeráš hrozne." Skonštatoval s pokojom hinduistického mnícha a odpil si z kávy. „Vďaka." Ďalej som žmolila šnúrku z teplákov. Bola som na smrť unavená a nedokázala poch...
