Jeden dôvod

52.

„Doktor Campbell? Dobré ráno.“ Pohotovo som vstala a dobehla ho pri dverách zatiaľ čo on svoju sekretárku pozdravil iba mávnutím ruky.

„Dobré? Ako komu.“ Odomkol kanceláriu a podržal mi dvere. „Čo potrebujete? Dúfam, že nenesiete zlé správy, dnešok je už aj tak na nič.“ Vyzliekol si sako a hodil sa na stoličku.

„No, ako sa to vezme... Ale obávam sa že z vašej strany to bude sklamanie.“ Krátko som pozrela do zeme a potom prijala jeho ponuku na posadenie sa v podobe gesta.

„Do toho, poďte do mňa dnes ma nič nepoloží. To Vám garantujem. Dnes som oceľový muž.“ Poslednú vetu povedal so značne hrubším hlasom čo ma prinútilo usmiať sa. „Mimochodom,“ opäť vstal a prešiel ku kanvici s čerstvo uvarenou tmavou tekutinou, ktorú pripravila jeho sekretárka. „...dáte si kávu?“ Opýtal sa a načiahol sa po šálku.

„Hmm... Nie vďaka.“ Takmer som ho o jednu požiadala no uvedomila som si, že v mojom stave by som nemala. Vôňa ma však opantávala čoraz viac i keď som sa na to snažila nemyslieť.

„Tak, počúvam Vás.“ Usmial sa a usrkol si prvý dúšok.

„Nebudem chodiť okolo horúcej kaše...“ pri slove horúcej mi pohľad a zároveň aj myseľ opäť skĺzli k jeho šálke. „... poviem to na rovinu. Chcem aby ste mali dostatok času nájsť si za mňa náhradu.“

„Vy odchádzate?!“ vyprskol okamžite a takmer mu zabehol ďalší hlt ktorý si práve odpil. Vyzeral dosť vydesene, čo ma trochu potešilo, keďže to značilo, že je s mojou prácou spokojný.

„Nie. Teda zatiaľ. Ale som tehotná.“ Pri týchto slovách som v žalúdku pocítila zvláštne pocity. Bola to radosť zmiešaná so strachom. Prvý raz som pocítila túžbu dotknúť sa svojho zatiaľ neviditeľného bruška tak, ako to robievajú všetky matky, no rýchlo som toto nutkanie potlačila.

Pretrel si dlaňami tvár a s pohľadom zapichnutím niekde na stole si povzdychol.

„Gratulujem.“ povedal nakoniec s úprimným úsmevom. „Mal som obavu, že to bude horšie.“ zasmial sa tlmene. „Ale toto je vcelku dobrá správa. Teda pre mňa až tak nie, keďže budem musieť vydržať zopár rokov bez Vás. Dúfam teda, že sa po materskej vrátite?“ posledné slová zakončil neistotou v hlase a otáznikom na konci.

„Mám to v pláne. Snáď sa nič nezmení.“

„Z našej strany sa určite nič meniť nebude to Vám môžem sľúbiť. S Vašou prácou sme nad mieru spokojní a neviem si ani len predstaviť kde by som našiel plnohodnotnú náhradu.“ Pokrútil hlavou.

„Samozrejme ak sa Vám podarí nájsť niekoho do môjho odchodu, som ochotná plne ho zaučiť.“

„Ďakujem, to by bolo fajn.“ pritakal.

„A ak by som Vás mohla požiadať o diskrétnosť, ešte to totiž nik nevie.“ ostýchavo som zdvihla kútiky

„To je samozrejmé.“ uistil ma.

„Tak, ja teda pôjdem.“ vstala som zo stoličky chystajúc sa na odchod.

„Ak by ste čokoľvek potrebovali Rose,“ postavil sa aj on a zamieril ku dverám. „...som Vám plne k dispozícii.“

„Ďakujem veľmi pekne za všetko. Cením si to.“ počkala som kým mi otvorí dvere a potom s miernou úľavou na duši prešla na opačný koniec chodby do svojej kancelárie.

ΔΔΔ

Christopher

„Vzťah na diaľku nie je jednoduchý dobre si to vedel aj keď si odchádzal. Už si si to predsa raz s July skúsil.“

„Ale to nemôžeš porovnávať July bola... Jednoducho bola iná. Rose je tá pravá myslel som si, že to bude ľahšie.“ Jeremy si vylieval srdce zatiaľ čo ja, prehrabujúc sa v dokumentoch, ktoré svojim odchodom ponechal na mojej hlave, som sa snažil sústrediť, aby som nevyzradil nič čo nesmiem. „Nevieš mi povedať čo sa s ňou deje? Naozaj sa mi to nepáči.“

„Jerry hovorím ti je na ňu toho len veľa. Tvoj odchod, práca, a ešte aj to...“ do riti Christopher sústreď sa viac. V duchu som sa pokarhal a prestal sa dívať na zmätok, ktorý aktuálne vládol na písacom stole. Povzdychol som si.

„Čo máš na mysli tým „to“?“ bol zvedavý a ja som vedel, že by mal vedieť celú pravdu. Predstavil som si rozzúrenú Rose keby zistila, že som mu povedal jej tajomstvo. Cítil som sa ako medzi dvomi mlynskými kameňmi. Na začiatku, tesne po Jeremyho odchode, by som nebol váhal ani sekundu. Teraz však bola situácia iná. Nielenže bol Jerry môj najlepší priateľ, ktorého som mal rád ako brata, ale aj k Rose som pociťoval čoraz väčšiu náklonnosť. Hodiny strávené s ňou ma iba utvrdzovali v tom, že Jeremy si ani trochu nevymýšľal keď mi ju zasnene opisoval sediac na barovej stoličke s pivom v ruke.

„Aj tak nikdy nepochopím čo ťa môže priťahovať na žene, ktorú ťaháš z tak veľkých sračiek.“ smial som sa mu a krútil pri tom hlavou.

„Keby si ju poznal pochopil by si. Ona to všetko ľutuje. A  okrem toho sa do tých, ako si ty povedal, sračiek nedostala vlastným pričinením. Vieš si to predstaviť, že by ťa niekto koho ľúbiš pravidelne predávkovával iba kvôli videne sexu?“

„Máš pravdu, ten smrad jej zničil život.“ uznal som.

„Zabil by som ho keby som mohol.“ chvíľu sa zdalo, že nad vraždou ozaj premýšľa.

„Neblázni nezničil by si si predsa kariéru kvôli ženskej...“ dopil som posledný hlt a kývol na čašníka, aby mi priniesol ďalšiu dvanástku.

„Je iná. Je krásna, inteligentná, študovala právo hovoril som ti to už?“ s letmím úsmevom na mňa pozrel.

„Najmenej desať krát braček.“ zaškľabil som sa a poďakoval chlapíkovi v zástere, ktorý predo mňa položil plný pohár čírej hnedkastej tekutiny s nadýchanou penou na povrchu. „...Rovnako ako aj to, že keď sa smeje vyzerá ako anjel. A o svojich rodičoch nepovie krivého slova aj keď sa k nej celý život správali nechutne.“ skrivil som ústa do znudenej grimasy. „Myslím, že máš problém z ktorého sa len tak ľahko nevyškriabeš.“ skonštatoval som. Zamračene na mňa pozrel akoby mi nerozumel. „Ten problém sa volá Rose.“ ja som bol vážny zatiaľ čo on sa zasmial.

A teraz som mal problém s rovnakým menom na krku ja.

„Hej si ešte tam?“ zo spomienok ma vytrhol jeho hlas a ja som si rukou pretrel tvár.

„Ja neviem kamarát. Ty ju poznáš lepšie. Je to tvoja priateľka. Ak máš pocit, že sa s ňou niečo deje, musíš sa spýtať jej. Je mi ľúto, ale mne sa ani zďaleka nezdôverí tak ako tebe nech robím čo robím.“

„Hm.“ smutne sa zamyslel.

„Prepáč mi, ale ja naozaj musím. Mám strašne veľa práce, myslím, že dnes ani nepôjdem domov.“

„Tak sa maj. A stráž mi ju.“ jeho hlas bol stále skleslý.

„Spoľahni sa. Drž sa kamarát.“

___________________________________________

Ahojte.

Táto časť sa bude zdať možno trošku nudná, ale je pre príbeh rovnako dôležitá ako všetky ostatné. Zároveň môžem sľúbiť, že tá nasledujúca bude väčšie vzrúšo.
Zatiaľ sa majte.

PS: ďakujem za všetky odozvy.

S láskou
Vaša

saproK
❤️