Polovičná

2. kapitola

*Pridala som vám aj klip od "GOT7 -If you do", ktorý Mino spomína v tejto kapitole. Kto chce, môže si vypočuť. Príjemné čítanie*

Stála som na chodbe pri skrinke a ukladala si do nej úbor na dnešný tréning a pár učebníc, ktoré som si dnes so sebou priniesla. Niektoré z nich budem ešte dnes potrebovať, ale nechce sa mi ich neustále nosiť pri sebe.

„Ahoj," ozvalo sa za mnou dvojhlasne. Zhlboka som sa nadýchla – budem ich mať teraz neustále za zadkom?

„Ahojte," odvetila som, len z čistej slušnosti. Vzala som si do ruky dielo Jacka Kerouaca, konkrétne On the road, ktoré som potrebovala na hodinu literatúry a zatvorila skrinku.

„Kam si včera zmizla? Ako si sa striasla Magan?" spýtal sa prv jeden a potom druhý.

„Ako viete, že som sa jej striasla?"

„Noviny. Keby si s ňou ten rozhovor urobila, bol by tam o tom článok. Nie je tam o tebe zatiaľ ani slovo." Strčil predo mňa Mino svoj tablet.

To ma akosi upokojilo a potešilo, no nedala som to na sebe poznať.

Zachytila som ich pohľady, ktoré jasne hovorili, že chcú počuť odpoveď na položenú otázku. V duchu som pretočila oči. Keby z nich nešla taká divná aura, ktorá ma irituje, kašľala by som na to.

„Skrátka som odišla, nemám záujem s ňou niečo riešiť."

„To nám je jasné. Ale keby ten článok vyšiel, určite by si tu nezostala nepovšimnutá. Si cestovateľka, také veci zaujímajú rôznych ľudí."

Žiadne potešujúce správy. Prosím si byť odteraz neviditeľná.

Zamierili sme k schodisku.

„Kedy dnes začneme trénovať?" spýtal sa Mino Dylan.

„Môžeme hneď po škole."

O Dylan som sa už predtým dozvedela, že tancuje hip-hop. A zdá sa, že sa to týka aj jej frajera.

„Infinite majú nový song, vyšiel dnes ráno. Počula si ho už?" Jej odpoveď bola záporná. „Tak počúvaj," hlesol a vtedy sa spustila hudba v jeho tablete. Započúvala som sa a zistila som, že hoci má chytľavú melódiu, tak nerozumiem ani slovu z toho, čo spievajú a rappujú.

„Čo je to zač?" nezdržala som sa otázky.

„K–pop," odvetil. Zatvárila som sa úplne nechápavo. „K–pop, to je kórejský pop, najlepšia hudba, aká kedy existovala!" prehlásil nadšene. Mykla som plecami – keď povie. Akceptujem, že každý má rád niečo iné.

Dylan štuchla Mina do brucha: „Prestaň, okey? Máme predsa dohodu, nie?" škerila sa.

„Áno, neboj, nezabudol som. Nebudeme o ničom vyhlasovať, že je to lepšie ako niečo iné," odrapkal.

Trápna dohoda, pomyslela som si.

„Nora, to je prvý raz, čo počuješ niečo z K-popu?" zaujímal sa Mino, keď sme vyšli na poschodie a zastali. A ja že moja reakcia bola dostačujúca na to, aby tu prítomní pochopili, že doposiaľ som nemala ani poňatia, že niečo také existuje. Len som prosto prikývla. „Mala by si si niekedy pozrieť ich MV-čka. Čiže hudobné klipy, keď sa mám vyjadriť v jazyku nezasvätených," uškeril sa. „Perfektne tancujú," ozrejmil mi dôvod, pre ktorý vyslovil predošlé odporúčanie.

„Alebo sa pozri na nejaký náš tréning. Sme na podobnej úrovni ako oni."

„Nepreháňaj!" smial sa Mino. „Na nich tak skoro nebudeme mať. Ak teda niekedy vôbec budeme."