Polovičná

13. kapitola

Ak si myslíte, že v tom momente sa všetko začalo vyvíjať dokonalým smerom, že hneď v tej chvíli sme sa vrátili dnu, aby ma začal trénovať a ja som nebodaj bola tak dobrá, že na mňa len užasnuto hľadel, tak žijete vo svete... povedzme v cukrovom svete v odtieňoch ružovej. Jednoducho, ste blázni!

Áno, pobrali sme sa späť dnu. No len preto, aby mi do rúk vopchal hrubý zakladač, ktorý vyzeral, že sa čochvíľa rozpadne.

„Čo to je?" utrúsila som so znechuteným výrazom na tvári.

„Vedomosti, ktoré si v najbližšom čase začnete tlačiť do hlavy."

„Čože?"

„Sú to moje poznámky. O všetkých Primogenitus, s ktorými sme mali kedy dočinenia. No ešte si na chvíľu sadnite."

Rovnako ako on, usadila som sa na gauči, ktorý bol v malom priestore za telocvičňou.

„Mám si to prečítať? Všetko?"

„Nie len to. Ako som povedal – všetko sa to musíte naučiť. Musíte vedieť proti komu stojíte, aké sú ich slabiny a naopak, čo je ich hlavnou zbraňou proti vám. Dočítate sa ako ich odlíšiť od normálnych ľudí a kde ich hľadať..."

„Je tam aj všetko o huldre?" položila som mu okamžite otázku.

Pretrel si oči akoby tak zaháňal únavu a lakonicky odvetil: „Áno." Potom opäť pozrel na mňa, všimla som si, že má krvou podliate oči. „Ale čo by ste mali vedieť prv je to, kto sme, čo presne robíme a kde sme sa tu vzali. Keďže raz budete jednou z nás."

Pozrela som na obsah v mojich rukách a už teraz preklínala moment, keď som sa rozhodla na toto podujať.

„Len si zo mňa uťahujete, však? To fakt chcete, aby som sa toto všetko učila? Nestačí to všetko, čo mi dáva škola?!"

„Vysvetlil som vám, prečo je to potrebné. A teraz na tú dôležitejšiu vec. Ako som vám už raz spomínal, Primogenitus tu sú od počiatku. Ich pomenovanie vychádza z latinského slova, ktoré by sa dalo preložiť ako Prvorodení. Oni sami si hovoria Primus, čiže Prví, ale to teraz nie je dôležité. Podstatnejšie je vysvetliť vám, o čo tu vlastne ide. Chcem to však nejako zhrnúť, nemám náladu dávať vám prednášku našich dejín. Kde by som začal?" spýtal sa zamyslene. „Povedzme... Keď sme sa my, ľudia, začali usídľovať a postupne zasahovať aj do ich území, znepriatelili sme si ich. Začali s nami bojovať. Útočili, lovili nás, skrátka využívali svoje schopnosti, aby nás zabili. Mali prevahu, väčšiu silu a schopnosti, ktorým sa obyčajný človek nemal ako vyrovnať."

Vravím si: To len tak? Vyzeralo to akosi príliš klišé až mi to prišlo k neuvereniu. Pripadalo mi to, akoby si to teraz narýchlo vymyslel. Ale sčasti ma do toho nič nebolo. Išlo mi len o huldru.

Pokračoval: „Až napokon začiatkom štrnásteho storočia vznikol náš klan. Náš zakladateľ, Hildegar z rodu Agonis, vytvoril klan zvaný Povstalci. Na znak povstania proti Primogenitus. Od tej doby začali zbierať informácie a verbovať ľudí. V tých časoch o to nebola núdza a nebolo ťažké ľudí presvedčiť. Defenzívu zmenili na ofenzívu a začali pri tom využívať všetko, čo o svojich nepriateľoch poznali. Ich poznatky naďalej rozširujeme a ich posolstvo zostáva živé vďaka nám. Jednoducho, chránime obyčajných ľudí."

Vedela som ako sa cítia tí, ktorí prídu o blízkych a cítim, že to nie je ani trochu fér voči nám ľuďom.

„Ten zakladač je fakt hrubý. Mám to brať tak, že tých monštier je fakt tak veľa?"

„To je jediné, čo k tomu poviete?" vytreštil na mňa oči, no vzápätí pokrútil hlavou do strán. Snažil sa zhlboka dýchať a nepodľahnúť zlosti.