Polovičná

24. kapitola

S príchodom jari sa každoročne, ako som sa dozvedela od Campbella, usporadúvali prijímacie skúšky do radov Povstalcov.

„Začne sa to všetko pozajtra ráno."

„Okey, fajn, a čo ja s tým?" spýtala som sa nezaujato Campbella. Stál opretý o stôl v knižnici, kde sme si ja a Latisha čítali knihy. Hoci Latisha sedela len o kúsok odo mňa, zahĺbená do svojej knihy, nedala poznať, že by registrovala náš rozhovor. Obdivujem jej schopnosť ignorovať okolie. Je lepšia ako ja.

„Myslel som, či by si nechcela ísť sa na to pozrieť."

„Ísť sa na to pozrieť? Ide aj niekto iní?"

„No, idú všetci Povstalci, ktorí nemajú službu. A predpokladám, že aj Patric či SoRa sa budú chcieť zabaviť. Ty ideš Latisha?" obrátil sa k mulatke.

„Áno," odvetila a ďalej sa venovala knihe. Dalo sa to jasne poznať z jej tváre, oči jej behali po texte sem a ta, a pravidelne pretáčala stránky.

„Tak vidíš," otočil sa Campbell opäť na mňa. „Idú vlastne takmer všetci. Ešte si predsa nevidela niečo takéto, takže to bude pre teba nová skúsenosť. Aspoň uvidíš, čo by ťa čakalo, nebyť toho, že si Polovičná. A rovnako tak uvidíš, čo musíš aj tak vedieť, keďže si teraz jednou z nás."

Prebodla som ho pohľadom a následne prižmúrila oči. Nepáčilo sa mi, ako mi vyhadzuje na oči, že sa musím učiť bojovať. Príliš ma to nefascinuje. Podniknem to len preto, že nemám inú možnosť, ak nechcem zomrieť hneď ako vystrčím päty z tohto inštitútu.

„Fajn, pôjdem. Ale len preto, že som rada, že môžem odtiaľto konečne vypadnúť."

Uškrnul sa, no nič viac nepovedal.

V tom sa ozvala Latisha. „Zajtra bude pršať. Dúfajme, že terén nebude príliš blatistý."

Campbell uznanlivo pokyvoval hlavou. „No, veru, dúfajme, že nebude, inak sa dva razy toľko narobia. Fajn, rátam teda s tebou, Nora. Odchod je už zajtra doobeda, cesta nám bude trvať niekoľko hodín. Pôjdeme mojím autom, beriem aj Zacharyho. Latisha môžeš sa k nám pridať."

„V poriadku," odvetila, neodtŕhajúc pohľad od textu.

„Výborne," jemne plesol rukami po stole. Odrazil sa a začal kráčať smerom k dverám, hovoriac: „Vidíme sa neskôr." Až sa za ním zatvorili dvere, obrátila som svoju pozornosť na Latishu.

„Dá sa na tom zabaviť?"

„Miestami," odvetila.

Vlastne je to jedno. Platí, čo som povedala jemu – ide hlavne o to, že odtiaľto vypadnem.

Nič ďalšie ma momentálne ohľadom toho podujatia nezaujímalo, preto som sa začítala do kryptológia. Párkrát mi už prízvukovali, aby som si založila vlastné, no mňa sa nechcelo všetko to prepisovať. Prečo to nemôžu vyrábať hromadne? Veď peniaze na to majú.

Do mysle sa mi však miestami vkrádal ten rozhovor s Campbellom. Nedalo sa na to len tak zabudnúť. Je to už pár dní, no priam mi to nedá spávať. On vie kto som, ale jeho tvrdohlavosť, či čo to je, mu zakazuje povedať mi to.

Pozrela som na Latishu a uvedomila si, že aj ona je Polovičná. Ako na to prišla? Povedal jej to niekto?

„Latisha? Môžem sa niečo spýtať?"

„Prosím, pýtaj sa," odvetila, neodtŕhajúc pohľad od textu.

„Ako si sa dozvedela, že si Polovičná?"