Láska v utajení ✔

štvrtá kapitola

Nasledujúci deň som začala sprchou a dobrodružnou cestou na raňajky. Vôbec som netušila, že keď prídem do kuchyne, uvidím s mojimi rodičmi Ethana. Vôbec som nechápala čo tu robil, prepadli ma obavy. Včera sme sa rozlúčili a tým je koniec, nie? Hádam môj otec odo mňa nechce, aby som s ním trávila aj môj voľný čas?

Ja mám svoje plány - presedieť celé dni nad knihami a nevyjsť z izby, dokým ma mama nezavolá na obed alebo večeru. Keď som zastala na prahu dverí od kuchyne, moje srdce vynechalo úder. Keď nikto moju prítomnosť nezaregistroval, potichu som vošla do jedálne a s malým úsmevom som sa pozdravila.

Môj otec mi nevenoval ani jeden pohľad, len kývol hlavou a ďalej sa venoval novinám. Prehodil slovíčko s Ethanom, ktorý našiel objekt pozorovania na dne pohára. Podišla som k mame a dala jej pusu na líce. Obdarovala ma vrúcnym úsmevom a pohladila po tvári.

,,Aj tebe dobre ráno. Ako si sa vyspinkala?" opýtala sa materinským hlasom. Pokývala som hlavou.

,,Celkom fajn. Čo máme na raňajky?"

,,Praženicu ale ak chceš, spravím ti niečo iné."

,,To nebude treba," odvetila som a sadla si za stôl.

Mama od stola vstala a odkráčala do kuchyne. Priestor zaplnilo trápne ticho, prerušila ho až mama s raňajkami. Dala predo mňa tanier, načo som jej slušne poďakovala. S úsmevom si sadla vedľa mňa, kde dopíjala šálku kávy. Napila som sa z čerstvého ovocného džúsu a vrhla na vynikajúce jedlo v podobe vajíčok, ktoré zbožňujem.

O malú chvíľu som mala dojedené, odniesla som teda tanier do kuchyne. Keď som sa však vrátila späť, mama tu už nebola. Moja jediná záchrana sa vyparila, sprevádzali ma len dva páry očí. Otec odložil noviny a prepichol ma očami.

,,Sadni si. Musíme si niečo ujasniť," ozval sa a kývol mi na kreslo, kde pred pár sekúndami sedela moja mama.

Nasucho som prehtla, neostávalo mi nič iné ako poslúchnuť. Usadila som sa teda a čakala čo úžasné z neho vyjde tento raz. Ethan, ktorý stále sedel strnulo a v tichosti, sa na mňa zapozeral. Mal na tvári neutrálny pohľad, ktorý nenasvedčoval nič príjemné. Bála som sa čo sa odomňa bude požadovať. Otec si odkašľal, čím upútal našu pozornosť a obaja sme presunuli zrak k nemu.

,,Takže, je po zásnubách a to si žiada oslavu. Oficiálne oznámite, že bude svadba. Aký dátum vám vyhovuje?" Pozrel sa na mňa a potom na Ethana. Tikal očami raz na mňa, raz na Ethana.

,,Mne je jedno. Hlavne nech to je už za nami," odvrkla som.

Otec sa na mňa zamračil. ,,Teraz ma dobre počúvaj, mladá dáma. So mnou sa takto rozprávať nebudeš, rozumela si mi? Som tvoj otec, tak ma máš rešpektovať a to aj budeš robiť. Sľúbila si mi, že sa budeš chovať slušne. Tak sa ťa ešte raz pýtam."

Miestnosťou sa ozíval jeho hrubý hlas, ktorý stlmil odkašľaním. ,,Ktorý dátum to bude?"

Moje telo sa triaslo, mozog nevedel čo má pri toľkom návale stresu robiť. Nasilu som prehltla knedlík v krku a strach potlačila do úzadia. ,,Prvého decembra," odpovedala som s minimálnym sebavedomím.

Otec chvíľu rozmýšľal, potom pokýval hlavou. ,,Súhlasím." Pozrel na Ethana. ,,Môže byť?"

Ethan sa pozrel najprv na mňa a potom na môjho otca. Len prikývol, určite vedel, že namietať by bolo zbytočné. Je to potvrdené, svadba bude.

,,Dobre, sme dohodnutí. Potrebujem však, aby ste spolu vychádzali, preto chcem, Holly, aby si sa presťahovala minimálne na dva mesiace. Doma si vždy vítaná, ale musíš sa spriteliť s tvojou budúcou rodinou. Od zajtra budeš bývať u Petersonových, všetko je už vybavené. Môžeš si ísť pobaliť veci," oznámil mi akoby ohlasoval dnešné počasie a opäť mi nevenoval pozornosť.

Moja sánka spadla niekde na podlahu, a keď mi Ethan pohľadom potvrdil otcove slová, mala som sto chutí prepadnúť sa pod zem. Toto je nonsens!