Láska v utajení ✔

päťdesiata kapitola

Zobudila som sa na ľavej strane veľkej postele. Zmätene som sa začala obzerať. Druhá časť postele bola prázdna. Ale keď sa sa jej dotknem, zistila som, že je ešte teplá. Znamenalo to, že dotyčná osoba pred chvíľou vstala a opustila túto izbu. Začala som sa obzerať okolo seba. Oproti postele je veľká skriňa so zrkadlom, po ľavej strane okná, ktoré púšťajú dovnútra svetlo. Vonku je zamračené. Po boku postele sú nočné stolíky, na ktorých sú aj lampy. Keď som sa pozrela na seba v zrkadle, uvedomila som si, že som nahá pod bielou prikrývkou s červenými kvetmi ako vzor.

Vošla som rukou do strapatých vlasov a premietala v hlave spomienky na včerajší deň. Auto, Ethan, fastfood, bozkávanie v aute, byt, sex s Ethanom a nakoniec spomienka na Silvester. Zatvorila som oči, aby som nedovolila slzám voľný prebieh. Zase som sa s Ethanom vyspala. Najprv to bolo, že som bola opitá a teraz mnou prechádzali hormóny a túžba mať mužské telo nad sebou. Párkrát som zažmurkala. Naozaj som bola hlúpa hus, ktorá musí niečo pokaziť. Mala by som sa krotiť. Povzdychla som si a snažila sa niečo nájsť na seba. Očkom som si všimla zavesený župan. Obliekla som si ho na nahé telo a oviazala šnúru okolo brucha. Vtedy som mohla vyjsť z izby a čeliť Ethanovi a ďalším nástrahám.

Pomaly som otvorila dvere a nakukla. Oviala ma vôňa praženice. Oproti bola kuchyňa, ktorú som si pamätala, keď ma Ethan zaviedol do tejto izby. Pomaly po špičkách som sa pohla ku kuchyni a vošla do nej cez oblúk. Pri sporáku stál polonahý Ethan. Mal na sebe len boxerky. Obzrela som sa okolo seba a všimla si naše oblečenie, ktoré len tak ležalo na zemi. Trochu som sa zahanbila.

,,Dobré ráno," ozval sa Ethan, ktorý si všimol moju prítomnosť. Zahanbene som sa naňho pozrela a podišla k nemu bližšie. Chcela som sa ozvať, ale mala som v ústach sucho.

Len som zamrmlala: ,,Dobré ráno."

Chvíľu bol ticho a miešal vajíčka, pritom ako na dva rozličné taniere nabral naše raňajky, vtedy sa mi pozrel do očí. Mala som v očiach slzy, ale párkrát som zažmurkala. On ich uvidel a uvidela som v jeho očiach, že to chápe.

,,Hm... tušil som, že to budeš ľutovať. Ja to však neľutujem..." povedal a obišiel ma s taniermi. Pozerala som sa na neho ako si sadol za stôl. Dovolila som nohám, aby spolupracovali, a tak som si tiež sadla oproti nemu, kde na mňa čakali raňajky so zeleninou a naliaty džús. Bol taký aj pri Alici? Pripravoval pre ňu raňajky, ako aj mne? To som nevedela, ale tušila som, že áno. Mlčky som začala jesť, až kým ma prešla chuť a pozrela som sa na Ethana. Aj on nejako nedokázal jesť. Vtedy som sa ozvala.

,,Ja... neviem čo mám povedať. Nehovorím, že sa mi nepáčila naša spoločná noc... Len mám výčitky, že som spravila niečo zlé. Chápeš?"

Mlčal a díval sa do taniera. Po pár minútach ticha zdvihol pohľad a pozrel na mňa.

,,Prečo by si mala kvôli tomu výčitky, Holly?" spýtal sa opatrne. ,,Ben je preč a opustil ťa. Váš vzťah už neexistuje. Mala by si naňho čo najrýchlejšie zabudnúť a bude to pre teba najlepšie. Nechcem, aby si trpela dlhé roky kvôli môjmu bratovi. On si ťa nezaslúži," povedal a dotkol sa mojej ruky, ktorá ležala vedľa taniera. Pozerala som do jeho očí a cítila som, akoby to myslel vážne.

Chvíľu som rozmýšľala, či je to dobrý nápad. Už som si hovorila, že naňho zabudnem a prestanem naňho myslieť, ale keď sa snažím o to, tak stále sa mi vkradne do mysle a skoro sa pri tom zbláznim. Ale keď som pozerala do tých sivomodrých oči, ktoré ma žiadali, aby som netrpela, nakoniec som slabo prikývla.

,,Tak dobre," povedala som. ,,Budem sa snažiť, ale sľubovať to nebudem. Asi potrebujem nové prostredie."

Nadvihol obočie a na perách sa mu objavil jemný úsmev. Zobral do ruky vidličku a dal si do úst jedno sústo.

,,A kam chceš ísť na vysokú? O chvíľu už končíš a potrebuješ sa niekam prihlásiť, nie?" ďalej so mnou nadväzoval rozhovor, ale zmenil tému.

,,Hm, ešte stále rozmýšľam, ale neviem kam pôjdem." Mykla som plecami a odpila som si z džúsu.

,,Tak choď na nejakú, ktorá bude od toho mesta ďaleko. Čo tak Washington? Alebo Canada," navrhol mi univerzity.

,,To nie sú zlé nápady. Skúsim sa tam poobzerať. Možno nájdem nejaké dobré školy," odpovedala som mu s malým úsmevom. Potom sme sa už mlčky najedli a odišli z bytu. Bol to naozaj krásny byt a budem rada, keď v ňom budem bývať. Nasledovala som Ethana do auta.

Nasadla som na miesto spolujazdca a Ethan za volant. Naštartoval a vyrazil na plnú premávku. Chvíľu nám to trvalo, keď sme sa dostali ku mne domov. Rozlúčila som sa s Ethanom bozkom na líce a objatím. Zamávala som mu, keď odchádzal. Až keď zmizol za rohom ulice som sa pohla k domu a otvorila som vchodové dvere. Bol obed, takže sa celým domom niesla vôňa paradajkovej polievky a pečeného kurčaťa. Prehltla som sliny, ktoré sa mi nahromadili v ústach a išla som za vôňou. V kuchyni som uvidela mamu, ako s jemným úsmevom na perách a tancom pripravuje cesto na koláč. Hudba bola tichá, ale zato som sa snažila nesmiať na jej nedokonalom tanci. Keď si ma všimla, tak sa začervenala a obdarila ma veľkým úsmevom.

,,Ahoj, zlato, ako bolo?" povedala a v očiach som uvidela iskry zvedavosti. Usmiala som sa a sadla na barovú stoličku.

,,Dobre, trošku sme to prehnali a prespala som u neho," odvetila som.

Mama sa na mňa s nadvihnutým obočím pozrela. ,,Prehnali? Nehovor, že ste sa opili."

Zasmiala som sa a pokrútila hlavou. ,,To nie."

,,Tak?"

,,Vyspala som sa s ním," zašepkala som. Mama zvískla a hneď si zapchala ústa. Naznačila mi ústami vyspala? Prikývla som a zahanbene sa začervenala.

,,Páni, to som od teba nečakala. Ani od neho," povedala potichu a žmurkla na mňa.

,,Ale aj tak to ľutujem. Nemalo sa to stať."

,,Možno sa to malo. Osud s nami spraví čokoľvek a zmení naše životy v dobro alebo v zlo," povedala a dala cesto na plech. Ten vložila do druhej rúry, ktorú zatvorila. Otočila sa ku mne a pousmiala sa.

,,Mala si najprv porozmýšľať, čo naozaj chceš, inak celý život budeš zmätená. Keď chceš byť s Benom, tak sa prestaň ľutovať a snaž sa váš vzťah dať dokopy. Ale keď si šťastná s Ethanom, tak skús na Bena zabudnúť. Nechcem, aby si trpela."

,,To mi povedal aj Ethan," pozrela som sa cez okno, kde stále bolo zamračeno.

,,Tak mala by si ho poslúchnuť. Taký je život, moja drahá."

Prikývla a pochopila som, že sa nechce ďalej zaoberať vzťahom medzi mnou a Benom a Ethanom. Prečo je také ťažké mať len jedného muža? Čo ak ľúbim oboch? Je to také komplikované. Stále  rozmýšľam nad vzťahmi, aby som sa konečne rozhodla, čo chcem. Povzdychla som si a pozorovala mamu pri varení. Aké to bolo, keď mala mojs mama toľko rokov ako ja? Tiež ju jej otec donútil, aby sa vydala a žila šťastie? Alebo si sama vybrala svojho muža a žije s ním až doteraz? Nikdy som nad tým nerozmýšľala. Napokon som sa rozhodla, že sa vyberiem do izby a vyhľadám školy, ktoré sú ďaleko od tohto mesta. Možno bude lepšie, keď začnem od začiatku a prestanem rozmýšľať nad minulosťou, kde stvárňuje hlavnú úlohu Ben a jeho city.