siedma kapitola

422 40 2
                                    

Ben sa po pár minútach prestal smiať a zvážnela mu tvár, ale naďalej som v jeho očiach videla tie posmešné iskry. Ethan od bolesti nekňučal, ale predýchaval tú bolesť, ktorú som mu spôsobila a sedel na posteli. Tvár mal schovanú v dlaniach.

Ben si vedľa odkašľal a ozval sa: ,,Prišiel som vám len oznámiť, že sa pripravuje večera. Ak dovolíš braček, chcel by som tvoju snúbenicu na chvíľu zobrať. Potrebujem sa s ňou porozprávať." Ethan akoby nepočul, len mávol rukou na náznak, že na to kašle. Ale i tak nie sme oficiálni manželia.

,,Tak dobre. Poď," potiahol ma za sebou Ben a pritom mi držal jemne zápästie.

Cítila som chvenie v bruchu a otriasli sa mi kolená. Prešli sme pár dverí, ktoré viedli do jednotlivých izieb. Zastali sme pri prvých, ktoré boli pri schodoch. Ben bez slov otvoril dvere a pozrel sa na mňa.

Prstom na ústach mi ukázal, aby som bola potichu a mávol rukou, aby som ho nasledovala. Išla som za ním a vošli sme do izby, ktorá mala napravo pri stene veľkú manželskú posteľ, ktorá bola prikrytá červenou prikrývkou a bielymi vankúšikmi.

Celá izba bola zladená do jemno-červenej farby a záclony do červenej. Dnu vstupovalo veľa svetla, takže tu nebola tma. Dokonale som videla črty Bena, ktorý ma pozoroval, keď som si obzerala izbu. Boli tu aj skrine, ale žiadne dvere do ďalších miestností. Ozvala som sa ako prvá, lebo som chcela vedieť, prečo ma sem doviedol.

,,Prečo sme tu?"

Chvíľočku bolo ticho, keď sa nadýchol a jeho postava sa ku mne priblížila, cítila som jeho dych oproti mojej tvári. Zatvorila som oči a čakala. Moje srdce splašene bilo, aj keď som ho chcela ukľudniť. Ale nedalo sa.

,,Chcem ti ukázať skutočnú zábavu," odpovedal.

,,Čože?" nerozumela som jeho odpovedi.

,,Chcem ti ukázať, čo je to skutočná zábava a sloboda. Poď zajtra so mnou na festival a ukážem ti to," teraz šepkal pri mojej tvári.

,,Neviem, či je to dobrý nápad, určite by to tvoji rodičia zistili a nechcem to riskovať. A čo tvoj brat, keby to zistil?" zašepkala som tak, aby ma počul.

,,Oňho sa nemusíš obávať. Nezistí to. To ti garantujem. Pôjdeme spolu potajomky, dobre?" Nevidela som jeho oči, ale určite sa na mňa pozeral, akoby ma chcel presvedčiť.

,,Ja neviem," odpovedala som.

,,Ale no tak, Holly. Nehovor mi, že by si si nechcela konečne užiť zábavu a slobodu. Viem, aký je tvoj otec a chcem ti len pomôcť sa uvoľniť od toho všetkého, čo ťa ťaží na srdci."

Povzdychla som si. Mal pravdu. Naozaj som mala ťažký tínedžerský život, ani raz som sa nezabavila. Ani tie slávnostné hostiny mi nepomohli, aby som si užila. Ale také festivaly, kde mladí ľudia skáču a smejú sa pri hlasnej hudbe, to bol môj vysnívaný sen. Ale nemala som na to príležitosť.

Kamarátky ma od seba odstrčili a tento muž predo mnou, ktorý je bratom môjho budúceho manžela, mi núka tú čarovnú príležitosť. Nakoniec zo mňa vyšli slová, nad ktorými som nerozmýšľala, len ich vyslovila.

,,Tak dobre. Pôjdem. Aj tak by som chcela konečne zažiť čarovnú noc plnú hviezd," povedala som.

Cez tú jemnú tmu, do ktorej bola ponorená izba, som si všimla, že Ben sa na mňa usmial. Bol to znak, že je na mňa hrdý. Aj keď Bena som nepoznala, hlboko v duši som túžila ho viac spoznať a zistiť o ňom viac.

Od nášho prvého stretnutia s Benom, i keď to bol iba úsmev za stolom, som chcela viac spoznávať Bena ako Ethana. Možno sa mi páčil. Bol naozaj kus chlapa, ktorého by chcela nejedna žena.

Mal vysokú postavu, hnedé až tmavohnedé vlasy, ktoré mal jemne ostrihané na oboch stranách a na vrchu strapaté vlasy, ktoré by chceli aby som do nich zaborila prsty.

Mal guľatú až vajcovitú hlavu. Ostré črty tváre, mierne špicatý nos a malé strnisko na brade. Na nose mal čierne okuliare, v ktorých vyzeral ako sexy študent. A Ethan bol úplne iný, jeho opak.

Ben sa chcel zabaviť a flákať, zatiaľ čo Ethan sa snažil byť pracovitý a džentlmen. Čo keď je Ben tiež džentlmen, len to nemusí ukázať pred rodičmi? Každý sa mení, či k dobrému alebo zlému. A ja viem, že Ben je dobrý.

,,Dobre. Dohodnuté. Okolo desiatej všetci idú spať. Napíšem ti esemesku okolo jedenástej. Maj mobil pri sebe, dobre Holly?"

Prikývla som: ,,Dobre."

,,Tak poďme na tú večeru, o ktorej som rozprával."

Spoločne sme vyšli z izby. Pri odchode z izby mi Ben dal telefónne číslo, ktoré som si uložila. Bola som šťastná a vysmiata som vošla do jedálne, kde som počula rozhovor medzi jeho rodičmi. Samozrejme, Ethan už tam bol a pokýval mi rukou, aby som si sadla vedľa neho. Sadla som si. Ben si sadol oproti mne, vedľa ich maminy.

Láska v utajení ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat