Večer som sa navečerala s mamou, ktorá v tichosti jedla svoju porciu. Určite rozmýšľala nad tým, či som v poriadku. Ale bola som? Potom, ako som sa pred ňou rozplakala a povedala jej o mojich mnohých obavách, urobila presne to isté. Povedala mi o svojich obavách, ktoré na ňu číhali, keď bola presne v mojom veku. Rozumela mi, za čo som bola naozaj veľmi vďačná.
Takú mamu nikdy nebudem môcť mať, keď táto odo mňa odíde. Keď som dojedla, vstala som od stola a odkráčala do izby, aby som z hlavy vytriasla myšlienky na to, že sa budem zajtra vydávať.
V kostole mám byť o jedenástej hodine pred obedom a svadba sa bude konať u nás doma. Takto si to želal môj otec. Ako inak. Zatvorila som dvere od mojej izby a oprela sa o ne z druhej strany, keď sa zatvorili. Bolo mi nesmierne zle od žalúdka. Naplo ma, preto som sa rozbehla do kúpeľne. Kľakla som si pred záchodovú misu a vyvrátila všetku večeru. Netrvalo dlho, keď nevoľnosť prešli a ja som sa mohla konečne nadýchnuť a uvoľniť sa. Utrela som si ústa, pomaly som vstala a podišla k umývadlu.
Do zrkadla som sa nepozrela, len som si opláchla ústa a vrátila sa späť do izby. Hneď som si ľahla na posteľ a povzdychla som si. Mala som na mysli, či by som nemohla byť tehotná. Ale nemôžem byť. Veď som si stále dávala pozor, či nie? Rukou som si pohladila brucho a pousmiala sa. Určite nie som. Som blázon, keď nad tým čo i len rozmýšľam. Stiahla som ruku späť a ležala som takto dosť dlho, lebo v izbe bola už tma. Oprela som sa o lakte a nakoniec som vstala. Potrebovala som sa osprchovať. Dostala som sa do kúpeľne.
Tentoraz som sa pozrela do zrkadla a videla som dievča. Seba samu. Mala som strapaté vlasy, hnedé oči, ktoré boli bez života a telo, ktoré akoby ani nepatrilo mne. V spomienkach som našla, aká som bola šťastná, keď som kráčala po boku Bena. Otvorila som oči a videla som seba a Bena, ktorý ma objímal okolo pása. Obaja sme na tvárach mali žiarivé úsmevy a oči plné radosti.
Pálili ma oči, keď som to videla. Ihneď na to sa obaja začali smiať. Pomaly sa mi úsmev vytvoril na perách, len na krátko, keď úplne zmizlo. Lebo som si uvedomila, že on tu nie je. Otočila som sa a videla som prázdno. Bola to len hlúpa spomienka na jeho tvár, smiech, hlas, postavu a ruky, ktorými ma objímal. Objavoval moje telo, moje ústa a moje srdce. Takto som si nepredstavovala prvú lásku. Všetko sa však už skončilo.
V hlave mi vŕtala jediná veta. Mám mu zavolať?
Pozrela som sa späť na dvere od mojej izby, ale tá nádej hneď vypršala. Premárnila som ju. Určite je niekde inde a je šťastný. Bude šťastný i s inou. Musím byť aj ja. Vyzliekla som sa donaha a vošla pod sprchu. Pustila som na seba mierne teplú vodu. Zatvorila som oči a dovolila som jej, aby zo mňa zmyla tie hlúpe myšlienky na Bena a na jeho slová, ktoré mi už niekoľko dní vírili v hlave.
Už je to dosť dlho a mala by som s tým skončiť navždy. Otvorila som oči a bola som pripravená čeliť Ethanovmu svetu a jeho láske. Možno to nakoniec nebudem ľutovať.
ČTEŠ
Láska v utajení ✔
Romance» Život osemnásťročnej Holly Nelsonovej sa obráti naruby, keď jej prísny otec prikáže vydať sa za mladého, dvadsaťročného Ethana Petersona, syna bohatého riaditeľa, ktorý vlastní najväčšiu firmu v New York-u. Nič iné jej neostáva, iba poslúchnuť svo...
