Láska v utajení ✔

dvadsiata tretia kapitola

B E N

Stál som pod prúdom horúcej vody. Celá kúpeľňa bola ponorená v pare. Kvapky vody mi tiekli po tvári. Oči som mal zatvorené, až kým som neucítil niečie ruky, ktoré sa pomaly dotýkali môjho chrbta. K neznámej osobe som sa otočil a hneď si všimol hnedé oči, ktoré som poznal až príliš dobre. Bola to Holly.

Nepovedal som nič. Len som ju sledoval, ako bruškami prstov prechádzala po mojom chrbte. Nakoniec sa oprela o stenu, strhla ma bližšie k nej a prechádzala mi aj po odhalenej hrudi.

Holly je mojou drogou. Nedokážem bez nej žiť. Chovám sa ako šialenec, keď nie je na blízku.

Pritlačil som ju k stene ešte viac. Delilo nás iba zopár drobných milimetrov. Pohladkal som ju po líci a vášnivo ju pobozkal na pery. Jemne mi do nich zavzdychala. Dotkol som sa jej bradavky, čo zapríčinilo ešte hlasnejší vzdych.

Pri nej sa nedokážem udržať na uzde. Všimol som si, že zatvorila oči a mala polootvorené pery, s ktorých vychádzali jemné vzdychy, keď som jej prechádzal rukami po rozkroku. Bola veľmi mokrá, to musím pripustiť. Jej dlhé vlasy sa jej lepili na telo.

Neskôr som jej strčil prst medzi nohy a tým do nej vnikol. Nasledovali vzdychy, ktoré boli sprevádzané mojím menom. Musel som do nej vniknúť, lebo som to nevydržal. Prešiel som nim po jej rozkroku a jemne do tej vnikol. Zaútočila mi na pery a ja som zatiaľ pohyboval panvou proti tej jej. Neudržal som v sebe tú dravosť a začal som do nej búšiť. Vzdychala mi hlasno do uší.

„Ben," kričala moje meno, keď som do nej prirážal. Obrátil som ju k sebe chrbtom a vnikol do nej odzadu. Ona bola prilepená na studených kachličkách. O chvíľu som začal spomaľovať. Pustil som jej ruky, ktoré som donedávna držal, a pritlačil ju k sebe na hruď.

„Bola si úžasná," povedal som zadychčane. Celá červená mi hľadela do očí.

„To nemôžem povedať o tebe," zavtipkovala a pomaly sa vytratila zo sprchy.

H O L L Y

„Holly, už dávno sme mohli vycestovať. Zdržuješ," povedal Ben pomedzi naše bozky. Tentoraz sme ležali na gauči prikrytí dekou. Vzdychla som si. Spotené vlasy som si zviazala do vrkoča a zahľadela sa naňho.

„Naozaj už musíme ísť? Koľko je hodín?" Ben mykol plecom a ja som zobrala môj mobil, ktorý som nechala včera na stolíku oproti gauču.

Zapla som ho a displej sa zasvietil. Bolo pol druhej poobede. Šokovane som zažmurkala. Neverila som vlastným očiam. Cítila som, ako sa Benova hruď prilepila na môj nahý chrbát. Ben sa pozrel cez moje rameno, aby dovidel na displej. Keď uvidel koľko je hodín, hneď vyskočil z postele. Utekal hore po schodoch do izby a ja som sa snažila nesmiať. Keď sa mi stratil z dohľadu, vybuchla som do smiechu.

Vyzeral komicky. Ale ľúbila som ho takého, aký je. Prestala som sa smiať, keď ma Ben okríkol, aby som pohla zadkom a pobalila sa. Zafňukala som a vstala z gauča. Vystúpila som po schodoch hore, kde sa práve nachádzal. Vošla som do spálne a uvidela Bena, ako behá po miestnosti a vkladá do kufra všetko naše oblečenie. Nakoniec som mu s balením pomohla.

Všetko sme mali pobalené v priebehu niekoľkých minút, keďže Ben ma naháňal. Aj som naňho bola nahnevaná, keď som si sadala do naštartovaného auta. Ben na mňa zazrel, keď som buchla dvermi. V duchu by som sa smiala na jeho výraze, ale teraz som bola pekelne naštvaná.

Počas cesty sme sa veľa nerozprávali, preto Ben pustil nejaké piesne. Nemala som námietky. Potrebovala som upokojiť moje hormóny. Keď som uvidela z diaľky New York, popadla ma nervozita a strach, že o pár dní bude hostina a na nej poviem s Ethanom dátum našej svadby. Nervózne som si prsty stláčala. Ben sa nepozrel mojím smerom celú cestu. Bála som sa, že je na mňa nahnevaný. Keď sme zastali pred jeho bytovkou, tak mi dal veľký bozk na pery a zašepkal, že ho to mrzí a ľúbi ma. S úsmevom na perách som ho opustila a kráčala k jeho bratovi, ktorý stál s autom pred nami. Nasadla som do auta a pozdravila Ethana.

„Ako bolo?" spýtal sa zvedavo a vyrazil na cestu ku mne domov. Mykla som plecom a usmiala sa.

„Úžasné, a ty čo?" opýtala som sa a pozrela naňho. Pozorne sledoval cestu a jemne sa usmieval.

„Konečne som oddýchnutý. Mal som u otca voľno, lebo si myslel, že idem s tebou na týždňový výlet, preto mi dal aj voľno v práci. Začnem makať až ďalší týždeň v pondelok." oznámil mi. Usmiala som sa.

„To som rada. Dúfam, že sa otec nebude dožadovať detailov." Ethan súhlasne prikývol.

„Poviem mu, že to bol náš spoločný výlet, a preto nechceme vyzrádzať, čo sme robili," odpovedal a odbočil na moju ulicu. Už z diaľky som videla ten mohutný dom, v ktorom som žila od malička. Ethan zastal pred domom a vypol motor. Obrátil sa ku mne.

„Chcem ti len povedať, že ma mrzí, čo som ti povedal pred týždňom. Nemyslel som to tak... Mal som vtedy trochu divný deň a veľa veci na mňa doľahlo. Ľutujem toho, čo som ti povedal. Dúfam, že sa na mňa nehneváš." Nadvihol obočie a pozornejšie ma sledoval. Jemne som zdvihla pery do úsmevu a záporne pokrútila hlavou.

„To nestojí za reč. Každý má dni, kedy je toho jednoducho moc. Preto tvoje ospravedlnenie prijímam," objala som ho a on mi objatie opätoval.

Rozlúčili sme sa. Vyšla som z auta a on mi ešte raz zamával a vyrazil. Dosť dlho som pozorovala jeho auto, až kým nezmizol za rohom. Otočila som sa k domu mojich rodičov a uvidela otca, ktorý ma pozoroval cez okno. Pokrútila som hlavou a vykročila k vchodovým dverám, ktoré som následne otvorila. Oviala ma vôňa domova. Vyzula som si topánky, zvliekla si kabát a vykročila po chodbe k schodom, keď ma zastavil prísny a chrapľavý hlas otca.

„To sa so mnou ani neprivítaš?" Zastala som a obrátila sa k nemu. Uvidela som ho stať medzi rámom dverí. Prezeral si ma od hlavy až po päty. „Zmenila si sa," povedal ako prvé, keď si ma obzrel. Nadvihla som obočie.

„Otec, už nie som malá. To je jasné, že sa človek postupne mení," odpovedala som ľadovým hlasom. Nálada, ktorú som mala počas cesty s Ethanom jednoducho zmizla a v srdci som mala opäť iba chlad.

„Nezmenila si sa povahovo, ale výzorovo. Stála sa z teba ozajstná žena," poznamenal a priblížil sa ku mne. „Vyzeráš úplne ako mama, keď bola v tvojom veku. Presne také isté oči, také isté vlasy...no nemala taký chlad v srdci. Čo už nemiluješ svojho otca?" Pozeral sa na mňa intenzívne. Bála som sa čo i len nadýchnuť, nie to už odpovedať, ale vyslovila som odpoveď, ktorú ani jeden z nás nečakal.

„Milovala som otca, ktorý bol láskavý, milý...Toto nie je môj otec. Môj otec by mi dovoľoval chodievať s priateľmi von a zabávať sa. Ale tento iba túži po peniazoch a nestará sa či je jeho dcéra šťastná alebo nie."

„Veď si predsa šťastná s Ethanom."

„Nie som!" zakričala som odrazu. Prekvapila som ho. „Nie som šťastná. Považujem ho za priateľa, ale nie za osobu, ktorú by som milovala. Prepáč otec, ale keď budeš pokračovať v tomto správaní, tak..." prehltla som hrču strachu a sĺz, ktoré sa mi drali do očí, „...tak navždy stratíš vlastnú dcéru. Skús nad tým porozmýšľať," zašepla som a vybehla na poschodie do svojej izbe. Nechala som ho zmäteného a šokovaného. Sama seba som prekvapila, ako som sa odvážila konečne mu povedať do očí, čo si o ňom myslím. Hádam si to vezme k srdcu.