dvadsiata prvá kapitola

244 33 0
                                    

Dni čakania na navštívenie chaty s Benom sa skracovali.

O týždeň bol už koniec novembra - čo znamenalo aj blíženie sa hostiny a dátumu svadby. S Benom sme sa o tom rozprávali, no vždy to vyvrcholilo len hádkou. Nemali sme žiadnu plán. Svadbe s Ethanom som sa nedokázala vyhnúť, nech by som urobila čokoľvek.

Dlho som rozmýšľala nad spôsobmi, akoby som sa z tohto sobáša dokázal vyvliecť, ani som si neuvedomila, že mi niekto zaklopal na dvere a následne ich otvoril. Pozrela som sa tým smerom a uvidela Ethana, ako sa jemne usmieva.

„Ahoj," pozdravila som ho ako prvá a dvoma pohybmi vstala z postele. Podišla som k nemu a objala ho. Možno si otec myslí, že sa pomaly začíname mať radi, možno aj niečo viac, no pravda je taká, že obaja máme niekoho iného. On svoju priateľku, ja Bena. Nie je voči mne fér, že sa nemôžem rozhodovať sama za seba.

„Ahoj," opätoval mi objatie.

„Idem si ešte po zopár vecí. Stretneme sa dole, dobre?"

„Áno, dobre. Pokojne ťa počkám." Usmiala som sa a otočila sa mu chrbtom. Na vrch kufra som dala jeden pár zimných topánok a kozmetickú taštičku. Kufor som zazipsovala a vydýchla si. Mala som všetko zabalené. Keď som sa otočila, Ethan sa už v izbe nenachádzal. Preto som mykla plecom a podišla ku stolíku, kde bol aj môj mobil, ktorým som si taktiež nezabudla pribaliť do kufra.

Zišla som dolu na prízemie. Ethana som našla s mojím otcom. Na pár sekúnd ma prepadla panika. Keď si ma všimli, zmĺkli.

„Ideme?" spýtala som sa. Ethan prikývol a vstal zo stoličky, na ktorej donedávna sedel. Rozlúčila som sa s otcom a spoločne s Ethanom vyšla do studeného novembrového počasia.

Ethan mi pomohol s kufrom. Pamätám si našu prvú spoločnú jazdu v aute, keď mi zobral kufor a odniesol ho do auta. Tak isto to bolo aj dnes, no s tým rozdielom, že som už Ethana poznala a konečne viem, aký je.

Pohodlne som sa usadila na mieste spolujazdca. Po chvíli sme vyrazili. Počas cesty sme toho moc nenahovorili. Ethan bol celý čas sústredený na cestu, zatiaľ čo ja som pozorovala okolie cez okno.

Dorazili sme na ulicu Benovho bytu, na čo Ethan zastal. Pred vchodovými dvermi ma už čakal Ben. Usmiala som sa. Pozrela som sa na Ethana. Upieral na mňa oči rovnakej farby, aké mal aj Ben.

„Daj si na seba pozor, dobre?" slabo som prikývla a vystúpila z auta. Neskôr, keď mi Ethan pomohol s mojím kufrom, som sledovala jeho drahé auto, ako mizne za rohom ulice.

Otočila som sa k Benovi so širokým úsmevom na perách. Skočila som mu do náručia, a potom ho aj pobozkala na pery.

„Chýbala si mi," zašepkal mi do pier.

„Aj ty mne," objal ma okolo pása a pobozkal na špičku nosa. Zatvorila som oči. Ľúbila som ho a nikto to nikdy nezmení. Ani môj otec, ani Ethan, ani tá hlúpa svadba.

~~~~
venovanie: whoslinax

Láska v utajení ✔Kde žijí příběhy. Začni objevovat